aktualizované: 05.09.2017 08:43:39

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

21. Prosiecká dolina‚ Oravský hrad
                                         Dňa 10.8.2006 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                      Prosiecka - Kvačianská dolina , Oravský hrad.
 
 
Usporiadateľ :  KST Sľubica Vojkovce
                        
                         obec Vojkovce.
 
 
Trasa akcie : Kvačany - Kvačianská dolina - Oblazy - Veľké Borové - Prosiecká dolina - Prosiek, Oravský hrad.          
 
Dĺžka trasy  :  13 km         Výškové prevýšenie :   218 m      Čas trasy podľa mapy : 5.00 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Muller, Čupaj, Čupajová, Olšavský, Olšavská, Gengeľ, Stanek, Duhán, Kunová 
 
 
Turistická mapa  CHOČSKÉ VRCHY – Vodná nádrž Liptovská Mara č.111     Turistický atlas list č. 56, 57    
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname v obci Kvačany červenou značkou smerom Kvačianská dolina. <<<  Kvačany sa nachádzajú sa na úpätí
Chočských vrchov a sú vstupnou bránou do známej Kvačianskej doliny. Vznikli ako potočná rádová dedina v 13. storočí.
Dedina patrí k priekopníkom a propagátorom vidieckej turistiky. Poloha dediny v príjemnom, prírodou obklopenom prostredí
s bohatými možnosťami krátkych či dlhších turistických výletov vytvára ideálne podmienky pre rozvoj vidieckeho turizmu.
Okrem krásnych prírodných scenérii Kvačany ponúkajú aj zaujímavé kultúrne pamiatky. Čerstvo zrekonštruovaný gotický
kostol z 13. storočia, tradičná ľudová architektúra vo forme malebných dreveníc, či množstvo drobných dielok ľudovej
architektúry, ktoré zvýrazňujú jej rázovitosť. Jednou z hlavných devíz tejto dedinky je jej poloha mimo hlavného cestného
ťahu, nakoľko cesta tu končí. Návštevník Kvačian ocení predovšetkým pokoj a možnosti na relax. K dispozícii je športový
areál s kvalitou trávnatou plochou, v zimnej sezóne je v prevádzke malý vlek. Obec získala Cenu Liptova v kategórii Pekná
obec, čo je zrejmé už po vstupe do dediny. Návštevníka hneď zaujme čisté prostredie, pekne upravené priedomia a celková
starostlivosť o obec. Dobre rozvinuté je tu ubytovanie v súkromí, typické pre vidiecky cestovný ruch. Návštevník si tak
môže na vlastnej koži vyskúšať spôsob bývania na vidieku v drevenici, či rodinnom dome a tak zakúsiť atmosféru život
na vidieku. >>>  Je vysoká súvislá oblačnosť ale je pomerne teplo. Čaká na vás príjemná nenáročná turistická prechádzka
v malebnom, horskom prostredí. Vchádzame do ústia Kvačianskej doliny kde môžeme vidieť po stranách skalné steny.
<<<  Kvačianska dolina - pre svoju zachovalosť a jedinečnosť bola vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu v roku 1967.
Má charakter skalnej tiesňavy o dĺžke 2,5 km po Oblazy, kde sa dolina rozdeľuje na Hutianku a Borovianku, do ktorej ústi
tiesňava Ráztoka s vodopádom. Kvačianská dolina predstavuje vzácnu kaňonovitú prielomovú dolinu so zachovalými
skalnými a lesnými spoločenstvami s pôvodným resp. málo pozmeneným ekosystémom. Ako biocentrum nadregionálneho
významu so stanoveným ochranným režimom vytvára trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a prirodzený vývoj živých
organizmov a ich spoločenstiev. Dolinou prechádza bývala štátna cesta miestami vysoko nad korytom potoka, ktorý
vytvára v tiesňavách množstvo kaskád a vodopádov. Dolinou vedie náučný chodník, ktorý nás dovedie do podhorskej
dedinky Kvačany. >>> Cesta veľmi skoro vedie skalným podložím. Vľavo okolo cesty sa vinie  hlboké koryto
Kvačianského potoka.  Cestou môžeme vidieť všetky krásy tejto jedinečnej doliny ako z vtáčej perspektívy, nakoľko
chodník nevedie korytom doliny, ale svahom vysoko nad dnom doliny s výhľadom do doliny. Na mieste zvanom Kobyliny
je priepasť. Odvážlivci, ktorí sa odhodlajú pozrieť do tejto 70 metrovej hĺbky môžu pozorovať na skalnej stene
plesnivce - vzácny a chránený kvet, tiež koryto Kvačianky, ktorá túto dolinu vytvorila. Stúpajúc dolinou obdivujeme
skalné steny ktoré sú čoraz vyššie a krajšie. Miesto, kde sa odbočuje na Oblazy k mlynom je označené drevenou
smerovou tabuľou a po modrej značke sme za 5 minút dole. Oblazy sú krásne priestranstvo medzi dvoma kopcami,
so skalnými bralami a stenami, potôčikom tečúcim stredom doliny. <<<  Komplex vodných mlynov tvoria dva samostatné
usadlosti. Vrchný Gejdošovský mlyn pozostáva z vlastného obytného domu a samostatne situovaného hospodárskeho
objektu. Mlyn bol postavený v I. polovici 19. storočia, vlastníkom bol rod Dvornikovičovcov. Roku 1869 bol mlyn
odpredaný Jánovi Gončarový, Ondrejovi Kottekovi a Jurajovi Tkáčovi z Malého Borového, s postupným prechodom
dedičstva na ich potomkov. Roku 1920 prenajal mlyn Pavel Gejdoš z Liptovskej Anny, ktorý prerobil mechanizmus
mlyna na dva mlynské kamene. V súčasnosti je mlyn majetkom Slovenskej agentúry životného prostredia, pričom
práce na záchrane objektu zabezpečujú dobrovoľní ochrancovia prírody z Bratislavy. Dolný Brunčiakovský mlyn bol
tiež postavený v I. polovici 19. storočia. O jeho prvých usadlíkoch sa informácie nezachovali. Roku 1931 odkúpil mlyn
od obce Veľké Borové František Brunčiak z Kvačian. Pôvodne bol mlyn dvojpriestorový, izba a  mlynica. Na pohon
mal dve kolesá situované za sebou, ktoré poháňali nie len dva mlynské stroje, ale aj starší typ píly – valaška.
František Brunčiak mechanizmy prerobil na ozubené prevody, zrušil jeden z mlynských strojov a dal postaviť v
roku 1936 novodobú pílu – gáter. Tým vznikol typický pôdorys objektu tvaru „ L “. V súčasnosti je mlyn majetkom
Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, základná organizácia č. 6 z Bratislavy, ktorý zabezpečili záchranu tohto
objektu. Mlyny boli vyhlásene za kultúrne pamiatky a sú zapísané v štátnom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok.
Sú jedným z posledných zachovalých stavebnotechnických typov tohto druhu v Liptove  vo svojom pôvodnom urbanistickom
začlenení v krajinársky cennom priestore. >>>  Na mlynoch, v rozprávkovom prostredí hlbokej doliny  ohraničenej vysokými
skalnými stenami, ktoré pod mlynom sa schádzajú do úzkeho hrdla ktorým vteká Kvačianka do Kvačianskej doliny.
Počasie sa zlepšilo, oblačnosť je slabšia, miestami vyzrelo aj slnko. Pri mlyne si oddýchneme, občerstvime sa, dôkladne
poprezeráme si objekt mlynu, dômyselnú konštrukciu mlynského kolesa, rozvodov a strojov ktoré sú funkčné a ešte sa
používajú na pohon gátra, generátora na výrobu elektrickej energie. Z Oblazov pokračujeme modrou značkou okolo
Borovnianky do Veľkého Borového. Po chvíli odbočíme vpravo okolo Ráztockého potoka, tečúceho z Jóbovej ráztoky,
vytvárajúci úzku roklinu s 8 metrovým Ráztockým vodopádom v závere. Pri vodopáde je postavený drevený rebrík ktorým
vystúpime na prah vodopádu. Dozadu nad vodopádom je nádherná úzka skalná rozsadlina ktorá nie je prechodná.
Vrátime sa späť na modrú značku a pokračujeme do Veľkého Borového. Pokračujeme cestou ktorá vedie často skalným
podložím, okolo defilujú vysoké kolmé skalné stany, eróznou činnosťou vytvarované do množstva bizardných tvarov,
puklín a bočných skalnatých doliniek a rozsadlín. Vychádzame na rozsiahlu planinu okolo Veľkého Borového. Planina
je zväčša porastená trávnatým porastom prerušovaným riedkym lesnatým a krovinatým porastom. Prichádzame do
obce Veľké Borove. <<<  Obec Veľké Borové leží na rozhraní Chočských vrchov a Zubereckej brázdy, na pomedzí
Liptova a Oravy – horný koniec sa nachádza priamo na hrebeni, tvoriacom hranicu regiónov. Preteká ňou potok
Borovianka, ústiaci kaňonovitým úsekom s ponorom a vodopádmi do Kvačianskej doliny. Obec založená
pravdepodobne v 16. storočí goralskými osadníkmi z hornej Oravy. Prvá písomná zmienka z roku 1646. Ranná história
obce súvisí so sklárskou výrobou, sklárske huty vznikli na mieste neďalekej goralskej obce Huty, kde prebiehala aj
ťažba kremeňa. Sklárska výroba trvala až do vyčerpania náleziska začiatkom 19. storočia. Obyvatelia sa zaoberali chovom
oviec, súkromným poľnohospodárstvom, podomovým sklárstvom. 9. mája 1895 blízko obce dopadol meteorit.
Za I. ČSR rozvinuté remeslá, obyvatelia chodili po celej republike a okolitých štátoch ako sklári, riečičiari
(řiečica - drevené sito s veľkými okami na osievanie obilia a iných sypkých materiálov) a sitári. V osade Jóbova ráztoka
do nedávna žil a tvoril miestny ľudový rezbár Jozef Smutniak. Momentálne žije u svojej rodiny v Martine, keďže jeho
zdravotný stav mu už nedovoľoval ďalej rezbárčiť. Jeho rezbárske dielo bolo presťahované do Liptovskeho Hrádku.
V obci sa koná letný folklórny festival amatérskych hudobníkov Letokruhy človeka a krajiny pod Svoradom. Nad obcou,
na úpätí pahorku Súšava vo výške 953 m n. m. rastie borovica, ktorá v roku 2004 zvíťazila v celoslovenskej ankete
Strom roka (odhadovaný vek je 250 - 350 rokov, obvod vo výške 130 cm dosahuje 460 cm). >>> V penzióne Borovec
si oddýchneme, občerstvíme sa v teplom bufete ktorý stojí vonku pred Penziónom. Interiér reštaurácie penziónu je
nádherný, riešený v ľudovom štýle s výzdobou poľovníckych trofejí. Prechádzame obcou ktorá leží v malebnej dolinke
tejto planiny. Vychádzame z obce na rozsiahle lúky časti Sekané. Vpravo rozsiahle lúky sa tiahnu až Malatinej. Vľavo sa
tiahne hrebeň Prosečné s najvyšším vrcholom Prosečné. Lúka už začína chytať hnedastý odtieň, na jar keď je lúka
zakvitnutá musí tu biť nádherne. Schádzame lúkou na Svorad kde sa nachádza záver Prosieckej doliny a pomaly
vstupujeme do Prosieckej doliny. <<<  Prosiecka dolina pretína vápencové Chočské vrchy z juhu na severu. Ústie sa
nachádza v blízkosti podhorskej dedinky Prosiek a končí na horských lúkach Svoradu. Na dĺžke 3,5 km je tu sústredené
veľké množstvo prírodných krás. Z geologického hľadiska sa jedná o krasovú kaňonovitú dolinu potoka Prosiečanka.
Dolina je tvorená vápencami a dolomitmi podobne ako celé Chočské vrchy. Erózna činnosť Prosiečanky vymodelovala
typický krasový vzhľad doliny, ktorý sa sa prejavuje početnými skalnými bralami a vežami tvorenými z odolnejších
vápencov. Typickým vonkajším krasovým znakom sú aj početnétiesňavy najmä na začiatku a v závere doliny. V doline
sa nachádza niekoľko vyvieračiek a ponorov (najmä na Svorade). Súvrstvia vápencov a dolomitov vytvárajú ideálne
podmienky pre vznik jaskýň, z ktorých je najznámejšia Prosiecka jaskyňa. Flóra Prosieckej doliny je typická pre
vápencové podložie. Z hľadiska vegetácie patrí do bukovej oblasti s početnými bukovými lesmi a jedľovými
bučinami. Členitý reliéf v kombinácii so silným zahĺbením a častými inverziami spôsobili udržanie sa chladnomilných až
alpínskych druhov rastlín ako reliktných spoločenstiev. Príkladom je výskyt plesnivca alpínskeho. Tento jav sa nazýva
inverzia rastlín. Patrí medzi najnavštevovanejšie doliny Slovenska. Je vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu
(dnes Národná prírodná rezervácia) a vedie ňou náučný chodník z Prosieka cez Svorad, Veľké Borové a kaňon Borovianky
do Kvačianskej doliny. Prosiecka a Kvačianska dolina boli v r. 1992 spojené do náučného chodníka, ktorý má 13 zastávok
s informačnými tabuľami.  >>>  Schádzame dolinou ktorá patrí k najkrajším dolinám na Slovensku. Vrchná časť doliny
je suchá, bez vody preto sa dobre postupuje. Striedajú sa nádherné vysoké skalné prahy s hladkým skalnatým dnom
lemovaným vysokými skalnatými stenami. Prichádzame na miesto ktoré sa dá schádzať len bočným svahom, kde
sa ukazuje šikmá puklina v stene ktorá je zabezpečená reťazou. Viacerý túto časť schádzali po zadku. Postupujeme
ďalej, niektoré skalné prahy sú zabezpečené rebríkmi. Znovu prechádzame bočným svahom ponad kaskádu nádherných
skalných mís. Prichádzame k najatraktívnejšiemu miestu Prosieckej doliny.  Prekvapením pre každého turistu ktorý
prechádza dolinou je prítomnosť železničných koľajníc zabudovaných v skalnatých bralách. Zdá sa to až neuveriteľné,
ale v minulosti cez tento pomerne neschodný terén premávali vozy – jedná sa o pozostatok mostu ktorý bol súčasťou
cesty ktorá viedla dolinou. Cesta umožňovala obyvateľom okolitých dedín pri zvážaní sena, dreva a slúžil aj ako spojenie
medzi dedinami. Most zanikol koncom druhej svetovej vojny. Dnes z neho zostali len tri železné trámy urobené z
 železničných koľajníc. Zostupujeme rebríkom cez najužšie a najhlbšie miesto doliny. Z vrchu je vidieť len úzku štrbinu
širokú možno dva metre a vysokú možno 100 metrov. Postupujeme dolinou pokrytou veľkými skalami pomedzi ktoré sa
trochu ťažšie schádza. Okolité svahy sa trochu rozostúpili a nám sa naskytuje pohľad na okolité skalné svahy porastenými
plochami trávy a  jednotlivo rastúcimi stromami. Zo svahu vyčnieva viacero skalných veží. Schádzame k informačnej
tabuli náučného chodníka č. 5, pod masívom Sokola. Masív Sokola sa vyznačuje bralným reliéfom vápencov a dolomitov
stredného triasu a možno na ňom pozorovať vrásy, prešmyky a na úpätí zatrávnene jazyky starších sutín a osypov.
Na vrchole Sokola sú reliktné boriny s ojedinelým výskytom smrekovca opadavého. Od tabuli zabočíme vpravo k
vodopádu Červené piesky. Vodopád je vysoký 15 metrov a uzatvára slepú dolinku. Vodopád vyteká z úzkeho skalného
korytka nad peknou kolmou stenou. Škoda že je veľmi sucho, vodopád bez vody neukáže svoju krásu.Vrátime sa späť
na modru značku a pokračujeme dolu dolinou. Schádzame do jedľovo – bukového porastu pričom postupujeme
riečiskom doliny ktoré je suché a pokryté množstvom okruhliakov.Prichádzame k výdatnej vyvieračke od ktorej dolinou
tečie výdatnejší potok. Okolo potoka prichádzame k nádhernému miestu doliny tiesňavy vrát. Zúžená tiesňava vrá
t bola vytvorená intenzívnym zarezávaním Prosečianky a erodovaním vlastného koryta do hĺbky na tektonickej pukline
a jej kríženie vrstevnými škárami. Vráta sú charakteristické viacerými vývermi krasových vôd, pričom najvýdatnejší
prameň sa nachádza nad vrátami. Prechod vrátami širokými asi 4 metrov je  zabezpečený drevenou lávkou.
Vychádzame z tiesňavy vráta do otvoreného priestoru okolo obce Prosiek. V ústi Prosieckej doliny je postavená
informačná mapa ktorá informuje o regiónu Liptov a zároveň je to informačná tabuľa č.1 náučného chodníka.
Cestou prichádzame k občerstveniu v pred Prosieckou dolinou na okraji Prosieku. <<<  Najstaršie osídlenie Prosieka
sa nachádzalo na vŕšku Hrádok pri vstupe do Prosieckej doliny a siaha až do obdobia doby bronzovej (r.1000 pred
Kristom) a kultúry mladohalštatskej (r.700-500 pred Kristom). Neskôr bolo toto územie obývané národom zvaným
Kelti Ich miesto zaujali v ďalšom období Kvádi. Najbližšie také sídla boli na Havránku pri Liptovskej Mare a
Podmeštrovej pri Liptovských Matiašovciach. Predpokladá sa, že Hrádok bol obývaný aj v období Veľkomoravskej ríše.
V ďalšom období sťahovania sa obyvateľstva z hradíšť do vhodnejších sídiel na rovine bol Hrádok opustený a jeho
obyvatelia sa stiahli do občiny Sielnica. Pritom miesta na priesmykoch a pri hlavných cestách boli naďalej obývané
mníchmi po ktorých sú pomenované aj zemepisné názvy v blízkosti Prosieka ako vrchy Svorad a Eliáš. V období
zaujatia tohto územia Maďarmi stala sa jeho náboženským strediskom Svätá Mara a politickým centrom
Liptovský Starhrad nad potokom Sestrč. V 13.storočí tieto územia spadajúce pod Liptov boli kráľovským majetkom a
patrili do Zvolenskej župy. Okolo r. 1230 kráľ Ondrej I. začal dávať majetky (pôdu a lesy) šlachticom takže okrem občín
tak začali vznikať aj na Liptove zemianske obce a mestá. Založenie Prosieka sa datuje na 25.marec 1287. Vtedy kráľ
Ladislav IV. pridelil pozemok a les medzi riekou Suchý Prosiek (Zarazprozek) a Sielnicou istému šľachticovi , ktorého
potomok Martin z Prosieka sa v r. 1391 pred komisiou vedenou liptovským županom Bebekom v Liptovskej Mare
preukázal platnou donačnou listinou na toto územie. V 15. storočí prichádza do Prosieka z Abovskej župy šlachtický
rod Fančaly. V roku 1559 potomok Jób Fančaly získal od kráľa Ferdinanda I. potvrdenie na majetky Prosiek a jeho
meno Jób- Fančaly prijal za svoj cely zemiansky rod Fančaly. Do obdobia rokov 1332-1337 sa datuje aj začiatok histórie
kostola v Prosieku kedy na tomto mieste už stála malá gotická kaplnka, ktorá bola súčasťou cintorína ohradeného múrom.
Zásluhou rodu Jób-Fančaly sa v 16.storočí z malej kaplnky stal kostol. Gotickú kaplnku zväčšili a pristavili renesančnú loď.
Už v tomto období nie je fara v Liptovskej Anne, ale v Prosieku. Kostol bol zasvätený Svätej Margite. V roku 1826 katolícky
veriaci kostol prerobili a zasvätili Svätej Alžbete. >>>  Autobusom sa prevezieme do Oravského Podzámku kde vystúpime
na parkovisku, vyjdeme k hradu a zúčastníme sa prehliadky Oravského hradu. <<<  Bralový útes Skrušinského pohoria,
na ktorom sa nad hladinou rieky Oravy a nad obcou Oravský Podzámok vypína Oravský hrad, bol oddávna opevneným
hradiskom, chráneným od severu skalným masívom a od juhu polkruhovým zemným valom. V polovici 13. storočia tu
postavili pravdepodobne na mieste dreveného hrádku murovaný hrad, ktorý sa prvý raz písomne spomína v roku 1267.
Hrad vznikol na strategicky dôležitom mieste uhorsko-poľskej cesty v blízkosti colnej stanice v Tvrdošíne a od roku 1370
bol aj župným hradom. Komplex budov horného, stredného a dolného hradu, zaberajúcich tri výškové terasy hradnej skaly,
stavali postupne od polovice 13. až do začiatku 17. storočia. Najstaršou časťou bol palác na hornom hrade zabezpečený
opevnením v oblasti dnešného stredného hradu. K veľkým stavebným úpravám prišlo na konci 15. a na začiatku 16. storočia,
keď postavili obytný palác v strednom hrade, zosilnený po bokoch kruhovými baštami. Vtedy súčasne stavali a zosilňovali
opevnenie v priestoroch dolného hradu. Ďalšiu stavebnú činnosť obnovili v druhej polovici 16. storočia Thurzovci
rekonštrukciou spustnutého horného hradu a stavbou tzv. Thurzovho paláca, pribudovaného k západnej bašte
stredného hradu. Výsledkom ich stavebnej činnosti na začiatku 17. storočia bola stavba paláca a prestavba opevnenia
v dolnom hrade, čím dostal celý hradný komplex svoju dnešnú podobu. Na Oravskom hrade vládol rušný vojenský i
spoločenský život, najmä v stredoveku, keď boli jeho vlastníkmi Peter Komorovský a Ján Korvín, ale aj za čias
Thurzovcov (1550 - 1621), po vymretí ktorých (1621) sa stal sídlom tzv. oravského komposesorátu. V čase
stavovských nepokojov v druhej polovici 17. storočia sa ho načas v roku 1672 zmocnili aj sedliacki povstalci pod
vedením Gašpara Piku. Cisárske vojsko však skoro od nich hrad dobylo a kruto sa pomstilo na vodcoch povstania
i poddanom ľude. V roku 1800 hrad vyhorel, skoro ho však opravili. Opravné a rekonštrukčné práce robili na hrade
aj na prelome 19. a 20. storočia. K veľkorysej obnove celého hradu sa pristúpilo však až v roku 1953, po dokončení
ktorej sa stal dôstojným sídlom Oravského múzea. >>> Vchádzame vstupnou bránou na spodné nádvorie. Pri pohľadu
na vrchný hrad na vysokom skalnom hrade, musí človek s úctou myslieť na stavbárov ktorý primitívnymi prostriedkami
stavali tieto stavby v tak neprístupných miestach a tie stavby vydržali celé storočia. Krytými drevený schodmi
vchádzame do stredného hradu kde sú už inštalovaná zbrojárska expozícia, zariadenie izieb, miestnosti s loveckými
trofejami. Vychádzame do sprístupnenej časti vrchného hradu. Kde sú inštalované expozície venované životu
na hrade a pod hradom. Z hradu je pekný výhľad do okolia. Na dolnom nádvorí sa herci pripravujú na svoje vystúpenie v
rámci hradných hier pre deti. Ukončíme prehliadku hradu a autobusom sa prepravíme na chatu Slaná pod Babou horou.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Ústie Kvačianskej doliny.
-
-
Chodník vedie na mnohých miestach skalným podložím.
-
-
Na mieste zvanom Kobyliny je priepasť. Odvážlivci, ktorí sa odhodlajú pozrieť do
tejto 70 metrovej hĺbky môžu pozorovať na skalnej stene plesnivce - vzácny a
chránený kvet, tiež koryto Kvačianky, ktorá túto dolinu vytvorila.
-
-
Na lavičke cez Kvačianku v časti Oblazy pri spodnom mlyne.
-
-
Drevená plastika v mlyne.
-
-
Oblazy - dolný mlyn, funkčný gáter poháňaný mlynským kolesom.
-
-
Dolný Brunčiakov mlyn.
-
-
Ráztocký vodopád.
-
-
Ráztocký vodopád.
-
-
Interiér penziónu Borovec vo Veľkom Borovom.
-
-
Rozsiahl lúky v časti Sekané.
-
-
Vrchná časť Prosieckej doliny.
-
-
Nádherné skalné prahy.
-
-
Obchádzka nádherných skalmých mís bočným svahom.
-
-
Najkrajšia časť doliny. Do stien sú zapustené koľajnice po ktorých niekedy tadiaľ viedol most.
-
-
V niektorých miestach bolo potrebné schádzať aj na zadku.
-
-
Náročnejšie miesta boli zabezpečené reťazou.
-
-
Najhlbšie a najkrajšie miesto doliny.
-
-
Vodopád Červené piesky.
-
-
Spodná časť doliny ktoru už tečie voda.
-
-
Tiesňava vráta v ústi Prosieckej doliny.
-
-
Pred vstupnou bránou Oravského hradu.
-
-
Kočiar vo vstupnej chodbe.
-
-
Vrchný hrad pohľad zo spodného nádvoria.
-
-
Spodné nádvorie.
-
-
Interiér Turzovského paláca.
-
-
Interiér Turzovského paláca.
-
-
Interiér Turzovského paláca.
-
-
Interiér Turzovského paláca.
-
-
Interiér Turzovského paláca.
-
-
Národopisné múzeum na Oravskom hrade.
-
-
Národopisné múzeum na Oravskom hrade.
-
-
Národopisné múzeum na Oravskom hrade.
-
-
Pohľad na Oravský Podzámok z vrchného hradu.
-
-
Národopisná expozícia na Oravskom hrade.
-
-
Fiaker na Oravskom hrade.
-
-
Oravský hrad pohľad z parkoviska.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Orava, Liptov /  Kvačianská dolina – Veľké Borové /
                                  Fotogaléria – Orava, Liptov /  Prosiecká  dolina /
                                  Fotogaléria – Hrady a kaštiele / Oravský hrad  /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
TOPlist