aktualizované: 28.03.2017 08:34:51

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

19. Prielom Hornádu-Kláštorská rokl
                                           Dňa 15.7.2006 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                     Letný prechod Slovenským rajom - Prielom Hornádu.
 
 
Usporiadateľ : KST  Letanovce
 
Trasa akcie :  Smižany – Prielom Hornádu – Čingov – Dzurkovec – Tomášovský výhľad – Prielom Hornádu – Letanovský mlyn –
 
                     Kláštorska roklina – Kláštorisko – Čertová sihoť – Prielom Hornádu - Čingov 
 
Dĺžka trasy  :  19,5 km        Výškové prevýšenie :   660 m          Čas trasy podľa mapy : 7.00 hod   
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Gengeľ
 
 
Turistická mapa  SLOVENSKÝ RAJ  č.124           Turistický atlas list č. 137, 138
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname na ŽSR Smižany okolo trati k železničnému podjazdu kde pokračujeme vľavo modrou značkou smerom
Čingov. <<<  Už od mladšej doby kamennej, teda v čase približne 5 000 rokov pred Kristom, usadzovali sa tu najstarší
poľnohospodári usadení najmä na ľavobrežnej terase Hornádu od Smižianskej Maše až po Spišskú Novú Ves. V neskorej
dobe kamennej (približne 2 500 rokov pred Kristom) už rozpoznávame budovanie určitej sídelnej štruktúry, v ktorej
dominantné postavenie mali najmä opevnené výšinné polohy - Hradisko na Čingove. Mnohé pamiatky svedčia už aj o
zásahu ľudí otománskej kultúry, ktorý príchodom do tohto civilizačne vyspelého prostredia vytvoril kultúru, ktorú považujeme
za jednu z najvyspelejších pravekých kultúr v európskom prostredí. Uhorský kráľ Ondrej III. udelil Smižanom
12. mája 1293 výsady, ktoré ich zaradili medzi privilegované lokality na Spiši. V privilegiálnej listine ich oslobodil od
poddanskej služby voči Spišskému hradu, vyňal ich spod súdnej právomoci spišského župana, dal im tiež právo skladať
prísahu pred oltárom vo vlastnom kostole a podrobne vyznačil chotár obce. Daň však odvádzali priamo kráľovi.
Za panovania Žigmunda Luxemburského Spiš i Smižany doplatili na jeho výbojnú politiku a nepriateľstvo s husitmi.
Pri svojej "spanilej" jazde prišli husiti z Poľska v apríli - máji 1433. Medzi inými mestečkami a dedinami vyplienili aj
Smižany. Okolo roku 1465 sa Smižany stali dedičným majetkom majiteľov Spišského hradu - rodu Zápoľských.
Smižany mali pravdepodobne už v 15. storočí vlastnú pečať, ktorou overovali svoje listiny a listy. Okolo polovice 16.
storočia sa Spišského hradu i majetkov k nemu patriacich násilne zmocnil Ondrej Báthory,ale roku 1553 ich definitívne
získali Thurzovci. V roku 1638 sa Smižany stali majetkom Csákyovcov, ktorí ich dostali testamentom a manželským
zväzkom od Thurzovcov. Južne od obce, bezprostredne pri vstupe do Slovenského raja postavil Štefan Csáky
začiatkom 19. storočia mašu – železiareň. Maša zanikla v poslednej štvrtine 19. Storočia roku 1886. >>>  Prejdeme
popod železničný podjazd, vpravo asfaltovou cestou na Smižanskú Mašu. Vľavo je vidieť Smižany a plochu letiska v 
Spišskej Novej Vsi. V mieste rozdvojovania sa cesty značka pokračuje rovno chodníkom k budove už nepoužívanej
vodárni. Na Hornáde je vidieť zvyšky starej hrádzi na Hornáde. V týchto miestach končí roklina Prielomu Hornádu.
<<< Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Hornád
tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom.
Vďaka svojej turistickej histórii má Prielom Hornádu zvláštne postavenie medzi prírodnými hodnotami Slovenského raja.
Predchodca Hornádu na konci mladšieho neogénu tiekol po plochom dne dnešnej Hornádskej kotliny približne o 150 m vyššie.
V období na rozhraní mladšieho neogénu a štvrtohôr sa územie Slovenského raja začalo zdvíhať, kým dno Hornádskej kotliny
klesať. Hornád sa začal zarezávať do podložia svojho toku a tak vznikol nielen on, ale aj naň nadväzujúce prítoky ( Lesnica,
Veľká Biela voda, Biely potok) s menšími prítokmi s vodopádmi a kaskádami, ktoré do nich stekajú zo svahov planiny Glac.
Prvý prechod Prielomom Hornádu po jeho zamrznutej hladine sa uskutočnil vo februári 1906. V júli 1906 sa B.Hajtsch
a L.Hajtsch na primitívnej plti splavili tokom Hornádu od Hrabušíc / Hrdlo Hornádu / po Smižany / vyústenie Hornádu pri
Smižanskej Maši /. Prielom Hornádu nebol po celej svojej dĺžke priechodný.   Až roku 1960 sa začalo s výstavbou lanovej
lávky v ústí Kláštorskej rokliny a roku 1974 sa ukončila etapovitá výstavba "chodníka Horskej služby". Na tomto chodníku je
zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek a
približne 70 m drevených lávok. Pre turistov je sprístupnený v celej dĺžke.  Prechod je možný oboma smermi. V zime je možný
prechod Prielomu Hornádu po zamrznutej hladine Hornádu. Prielom Hornádu je súčasťou národnej prírodnej rezervácie
rovnakého mena. Dolným úsekom doliny Hornádu vedie 15 km dlhá trasa náučného turistického chodníka Prielom Hornádu
s 11 informačnými tabuľami. Zimný prechod Prielomom Hornádu má neopakovateľné čaro. V prípade slnečného počasia
 turisti majú  jedinečnú príležitosť pozorovať hru svetla prechádzajúceho modrastými cencúľmi, ktoré miestami dosahujú
rozmery najväčších barokových organov so stovkami ľadových „píšťal“. Horným úsekom vedie Chodník Horskej služby
Prielomom Hornádu. Chodník je vybavený viacerými technickými pomôckami umožňujúcimi ľahko a bezpečne prekonať
všetky náročné úseky. Viac ako 4 km dlhá trasa chodníka je zabezpečená reťazami (374 m), lanom (26 m), železnými
stúpadlami (164 ks), opornými skobami (15 ks) a drevenými lávkami (85 m).  Najatraktívnejšie sú úseky, na ktorých turisti
kráčajú po železných stúpadlách zapustených do skaly priamo nad hladinou rýchlo tečúceho Hornádu. >>>  Chodník vedie
okolo Hornádu na strmom svahu nad hladinou. Chodník schádza k Hornádu. Na druhej strane Hornádu je vidieť niekoľko
veľmi pekných dier v skalnej stene. Už tu Hornád vytvára niekoľko pekných zákutí. Vychádzame na peknú lúku na
Čingove pod Sovou skalou s  viacerými súkromnými chatami. Prejdeme lúkou a Železnou lavičkou prechádzame cez
Hornád na dolné parkovisko na Čingove. Pokračujeme žltou značkou smerom Tomašovský výhľad. Vystúpime krátkym
svahom cez les do turistického strediska Džurkovec. Je tu množstvo chát. Z lúky je vidieť Spišské Tomášovce. Pokračujeme
vľavo lesom, po chvíli prechádzame ponad skalne zoskupenia nazývane Ihla a Kazateľnica. Postupujeme hrebeňom
porasteným lesom až prídeme na jednu z najväčších atrakcii Slovenského raja – Tomášovský výhľad. Veľmi navštevovaný
skalný previs ľahko prístupný zo Spišských Tomášoviec. <<<  Tomášovský výhľad - skalná galéria v južnom svahu
Ludmanky s výhľadom do Prielomu Hornádu, doliny Bieleho potoka, na Čertovu sihoť, ako aj na Vysoké Tatry. Tento
fascinujúci vápencový skalný blok, s dĺžkou viac ako 200 metrov, sa týči nad hladinou rieky Hornád na niektorých miestach
až do výšky 146 metrov. Tvorený je strmými, miestami až previsnutými lavicovými skalnými blokmi, s celkovou
hrúbkou 26-32 metrov, vytvárajúcimi jednotlivé terasy. Tie sú dôsledkom diferencovaného zvetrávania niekoľkých, rôzne
odolných horninových zmesí, podieľajúcich sa na stavbe tohto skalného útvaru. Jeho najvrchnejšia časť, rozkladajúca
sa v nadmorskej výške 650-667 metrov. Má charakter skalnej plošiny a zároveň tvorí vyhliadkovú vrcholovú plošinu tejto
turistickej atrakcie. Samotná skalná galéria je porastená trávnatými spoločenstvami a reliktnými porastmi nádherne
pokrútených borovíc. Strmý svah pod ňou, zbiehajúci až ku korytu Hornádu, obrastajú v sutinovitých častiach
lipovo-javorové porasty. V častiach s hlbšou pôdnou vrstvou vegetuje zmiešaný bukovo-jedľový les s prímesou smreka.
Všetko sú to lesné biotopy európskeho významu. Pod skalnou terasou v bezprostrednej blízkosti turistického chodníka sa
nachádza jaskyňa "Michalova džura".  Stenu Tomášovského výhľadu po prvý raz zliezli 8.10.1938 A.Brnčal, A.Huba
a E.Leschinský. Tomášovský výhľad je stálym miestom horolezeckého výcviku a skalolezeckých pretekov. Určite neexistuje
publikácia o Slovenskom raji, v ktorej by nebol čo i len spomenutý Tomášovský výhľad. Ide o najpopulárnejšie miesto
celej tejto oblasti a tomu úmerne navštevované. Podľa niektorých zdrojov sú práve Tomášovský výhľad spolu s
Dobšinskou ľadovou jaskyňou najnavštevovanejšími lokalitami Slovenského raja. >>> Pokocháme sa pekným výhľadom
a pokračujeme zelenou značkou smerom Prielom Hornádu. Prechádzame skalnatý hrebeňom až zabočíme vľavo dole
svahom. Chodník je skalnatý a prerastený koreňmi stromov, preto je potrebná zvýšená opatrnosť. Pri smerovníku
na viacerých miestach je poškodený, na zemi leží mnoho vyvrátených stromov. Chodník je dobre schodný a suchý.
Ale stále je potrebné dávať  pozor na miestach kde vystupuje skalné podložie, samozrejme na rebríkoch a stúpačkách
je potrebné dávať pozor stále. Stúpačky Pod mlynom, najkritickejšie miesto Prielomu Hornádu, v prípade tuhej zimy sú
tieto stúpačky vždy zakryté ľadom. Prechádzame  novým kamenným mostom pri Letanovskom mlyne, tiahlou lúkou okolo
Hornádu, vľavo sa nachádza sezónne otvorený bufet. Vpravo sa nachádzajú skalné steny Čertovej sihoti. Pozorujeme
svahy či neuvidíme nejakého kamzíka. Na týchto svahoch sme najčastejšie videli kamzíka v Slovenskom raji. Prechádzame
Prielomom, každým krokom sa zjavujú nové zákutia, nové podoby Prielomu s meniacim sa osvetlením. Prichádzame k
lanovej lávke najdlhšej a najvyššie položenej lávky v Prielome ktorou prídeme do ústia Kláštornej rokliny ktorá bola známa
už dávnejšie, ale sprístupnená bola až v r. 1960 po preklenutí Prielomu Hornádu lanovou lávkou. Odbočíme z modrej
značky a pokračujeme zelenou značkou cez Kláštornú roklinu. V rokline nie veľa vody preto sa chodníkom sa postupuje
dobre, nešmýka sa. Prichádzame k prvému Strakovému,  13 m vysokému vodopádu, Dúhovému vodopádu. Výstup je
trochu náročnejší z  dôvodu strmosti Kláštorskej rokliny. Prechádzame posledným rebríkom a vychádzame do miernejšej
časti záveru rokliny ktorá prechádza do rozsiahlej lúky na Kláštorisku. KLáštorisko jediné stredisko turistiky, nachádzajúce
sa vo vnútri územia Národného parku Slovenský raj. Prvá turistická útulňa tu bola postavená v roku 1923. Vpravo sa
nachádzajú opravované zrúcaniny Kartuziánského kláštora. <<<  História kláštora siaha až do 13. storočia. V jeho
druhej polovici sa na tej istej planine, na ktorej dnes stoja pozostatky Kláštoriska, zachránili obyvatelia Spiša pred
nájazdmi Tatárov. Z vďačnosti za záchranu, ktorú im Letanovská skala ponúkla, rozhodli sa vystavať tu kostol.
Neskôr boli na toto miesto pozvaní kartuziáni, ktorí tu založili svoj kláštor. Rád kartuziánov založil mních sv. Bruno
roku 1084 vo Francúzsku. Pravidlá rádu sú veľmi prísne: celoživotná mlčanlivosť, zákaz vstupu žien do kláštora
(jedinú výnimku mala mecenáška Hedviga) či život v celách – malých domčekoch so záhradkou. Hlavnou náplňou
práce kartuziánov bolo prepisovanie kníh, o čom svedčia archeologické nálezy. Pokiaľ sa nevenovali pisateľskej
práci udržovali chod kláštorného komplexu ako samostatnej jednotky. Sami si dopestovali väčšinu potrebných plodín.
Prijímali pocestných i duševne chorých, ktorých liečili najmä izoláciou od okolitého sveta. Bohužiaľ, z rovnakého dôvodu,
ktorý stál pri vzniku Skaly útočiska, bolo toto posvätné miesto zničené. Veľmi dobrá obranná poloha sa zapáčila najskôr
husitom a neskôr bratríkom. Spišská župa bola nútená roku 1543 kláštor zničiť. >>>   Pekné slnečné počasie nádherný
deň v Slovenskom raji. V areáli Kartuziánskeho kláštora organizátor turistickej akcie pripravil občerstvenie. Dáme si
dobrý kotlíkový guláš a pivo, posedíme si, oddýchneme a po čase pokračujeme od centrálneho smerovníka pri
reštaurácii modrou značkou smerom Čertová sihoť. Z vrcholu lúky pod Čertovou sihoťou ja výborný pohľad na Kláštorisko
a Hornádsku kotlinu s výhľadom na celé Vysoké Tatry a západné Tatry. Prechádzame okolo vysielača a za ním prichádza
radosť ale aj smútok. Les v týchto miestach je zničený, nachádza sa tu veľký kus lesa zničený polomom. Smútok nad
zničeným lesom. Radosť nad nádhernou vyhliadkou do Hornádskej kotliny, vľavo Vysoké Tatra, vpravo Levočské vrchy.
Postupujeme riedkym krovím po hrebeni, postupne lesom až prídeme k miestu kde značka odbočuje vpravo dole svahom.
Odbočka nie je najlepšie značená, aj preto tí čo šli vpredu prehliadli odbočku a pokračovali ďalej po hrebeni. Tu sa začína
najobávanejší chodník v Slovenskom raji. Strmý s miestami so skalným podložím a krátkymi serpentínami s ktorých sa
môže v prípade rýchlejšieho pohybu zatočiť hlava. Chodník je miestami so skalným ťažšie schodným podkladom zaistený
technickými prostriedkami. Náročný zostup v prípade zlého počasia, ale aj v prípade dobrého počasia je potrebné dávať
pozor pri prechode chodníka. Zo spodnej časti chodníka je vidieť Tomášovský výhľad. Schádzame okolo smerovníka k
lávke cez Biely potok. Prechádzame lávkou ponad hlboký skalný prielom v ústi Bieleho potoka, v minulosti tu bola hlboká
do modro zelena sfarbená čistá voda teraz plytké koryto, skalný prielom je zanesený kamením po poslednej povodni
ktorá postihla Tomášovskú Belu. Z lúky si pozrieme slnkom osvetlený Tomášovský výhľad. Prielomom Hornádu sa vrátime
cez ústie Lesnice na Čingov.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Prielom Hornádu - Smižany Maša.
-
-
Skalný výtvor Ihla a Kazateľnica.
-
-
Tomášovský výhľad.
-
-
Prielom Hornádu.
-
-
Najkrajšie miesta Prielomu Hornádu sú zabezpečené Stupačkami.
-
-
Najkrajšie miesta Prielomu Hornádu sú zabezpečené Stupačkami.
-
-
Skalnaté svahy Čertovej sihoti nad Letanovským mlynom.
-
-
Skalnaté svahy Čertovej sihoti nad Letanovským mlynom.
-
-
Prielom Hornádu pod Kláštorskou roklinou.
-
-
Kláštorná roklina - Vodopád Objaviteľov vysoký až 15 m.
-
-
Dúhovy vodopád.
-
-
Machový vodopád.
-
-
Tomášovská Bela - ústie Bieleho potoka.
-
-
Malý štvornohý turista pod Tomášovským výhľadom.
-
-
Informačná tabuľa Prielomu Hornádu.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Slovenský raj / Prielom Hornádu /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Tomášovský Výhľad /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorská roklina /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorisko – Symbolický cintorín /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Kartuziánsky kláštor /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Čertová sihoť /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
 
 
 
 

 

TOPlist