aktualizované: 22.05.2017 09:17:26

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

22. Rohačka - Plejsy
                                  Dňa 21.06.2008 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                              Prechod Rohačkou a Plejsamy.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie : ŽSR Richnava – Kluknava – Klinkovec – Čierná Hora – Roháčka – Margecany –
 
                      Jaklovce – Dúbrava – Žakarovské lúky – Plejsy – Chata Relax - Krompachy
 
Dĺžka trasy :  30 km         Prevýšenie : 1230 m       Čas trasy podľa mapy:  8.30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Papcun, Petruš
                    
Turistická mapa  VOLOVSKÉ VRCHY - Krompachy   č. 125        Turistický atlas list č. 140, 141
 
Popis trasy :
Trasu začíname od smerovníka na ŽSR Richnava modrou značkou smerom Roháčka. Zo ŽSR Richnava modrou značkou
vpravo po ceste, na hlavnej ceste sa pustíme vľavo cez most ponad Hornád, vpravo cestou okolo kostola hore obcou k
 mostu kde prejdeme na druhú stranu Dolinského potoka. << Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1304, kedy sa spomína
ako „CLICHNO“. V roku 1316 sa už spomína ako CLUCHNOW-CLYCHNOW,v roku 1336 ako KLUKNOW,v roku 1786 ako
KLUKNAWA a v roku 1920 ako KLUKNAVA. Slovenské meno má podľa kľuky Hornádu, ktorá je zavinená Dolinským
potokom, ktorý obcou preteká. Kluknava ako samostatná obec vznikla na základoch staršej Richnavy. Materiál zo
zničeného richnavského hradu bol použitý ako stavebný materiál na stavbu kaštieľa v Kluknave. Dnes do značnej miery
schátralý barokový kaštieľ z rokov 1715-1720 renesančného pôvodu patril medzi majetky kluknavsko-iliašovskej vetvy
rodu Csakyovcov. Je to jednopodlažná budova štvorcového pôdorysu so štyrmi nárožnými vežami, sedlovou strechou
a uzavretým dvorom. Kedysi krásne sídlo šľachty, dnes čas zanechal na jeho vzhľade svoje stopy. Kaplnka sv. Jána
Nepomuckého je baroková stavba z 2. polovice 18. storočia. Je to stavba takmer štvorcového pôdorysu s oblou oltárnou
konchou. Oltár so sochou sv. Jána Nepomuckého ja vzácna drevorezba. >>> Prechádzame okolo hostinca U Mili. Je
pekné slnečné počasie. Pokračujeme vpravo bočnou uličkou na kraj obce, kde pokračujeme lukmi vľavo do kopca
smerom Klinkovec. Z lúk je výhľad na Sľubicu, okolie Krompách a hrebeň z Plejsoch smerom na Margecany. Na
Klinkovec je trochu strmší výstup až na hrebeň, cez Koľvek až k poľovníckej chate na Čiernej hore je cesta už menej
náročná. Pred poľovníckou chatou je rozsiahla lúka. Vpravo pod chatou pri ceste je prameň pitnej vody. Pokračujeme
vľavo okolo chaty na hrebeň Čiernej hory, porastený malinčím, riedkym krovím striedajúcim sa s stromovým porastom.
Prichádzame na najkrajšiu časť tejto trasy. Vrchol Čierna hora / miestny názov Roztrúsené skaly /, na vrchole je drevená
plastika Panny Márii. Vrchol je holý a skalnatý s výhľadom na Prešovskú stranu. Vľavo je vidieť hrebeň Čergova, vpravo
je vidieť typickú siluetu nad Prešovom Stráž a Dlhá Stráž, pred nimi Šarišský hradný kopec. Vpravo je vidieť hrebene
Kojšovských vrchov a Bujanovské vrchy. Pokračujeme modrou značkou lesom ktorým vedie skalnatý hrebeň. Z chodníka
je ho vidieť po ľavej strane, odporúčam odbočiť ku skalám a pozrieť si ho zblízka. Vrchol Rohačky je porastený lesom nie
sú z neho žiadne výhľady. Pokračujeme žltou značkou smerom do obce Margecany. Spočiatku chodník vedie miernejším
bočným svahom, po chvíli chodník začína prudko klesať až do sedla pod Roháčkou. Odtiaľ na Grúň chodník vedie mierne
zvlneným hrebeňom pokrytým lesom. Prechádzame okolo opraveného košiara, ohradeného kamennou ohradou kde v 
minulosti pastieri zatvárali ovce. Prichádzame pohodlným chodníkom až na Grúň. Po prechode Grúňa začína chodník
prudko klesať a zostup je veľmi náročný z dôvodu starého lístia na chodníku, je potrebné dávať veľký pozor. Pred
Holým hŕbkom kde začína miernejší svah, vľavo je postavený starý železničný vagón. Teraz je už nepoužívaný a dosť
poškodený, v minulosti slúžil ako chatka. Rád bi som sa dozvedel ako dopravili do týchto miesto vagón. Schádzame do
sedla pre Holým hŕbkom kde je voľné priestranstvo pokryté lúčnatým porastom. Nepokračujeme ďalej značkou z dôvodu
veľmi zarasteného chodníka, ale zabočíme vľavo lesnou cestou cez lesík až vyjdeme na rozsiahle lúky. Pred nami ležia
Bujanovské vrchy s vrcholom Bystrá vpravo sa vypína vrchol Šľuchty. Po chvíli viac vpravo sa ukážu lúky nad Jaklovcami
v pozadí sa tiahne hrebeň Kojšovských vrchov. Cestou ktorá vedie po boku lúky prídeme naspäť na značku, ktorou
pokračujeme do obce Margecany. Chodník znovu vedie lesom odkiaľ nie sú výhľady až tesne na svahu pred obcou je
výhľad na Margecany. Schádzame do obce Margecany. <<< Obec s veľmi starou históriou. Historik Varsík v knihe
Osídlenie východného Slovenska do XV.storočia píše: Slováci v Margecanoch, ktorí sídlia pri vtoku Hnilca do Hornádu
sú na svojom pôvodnom mieste bez prerušenie kontinuity od čias spred príchodu Nemcov k rieke Hnilec, teda od čias
Svätoplukových v IX. - X. storočí. Prvé písomné zmienky o Margecanoch sú z r.1235. Z nich vyplýva, že dedinka
Margecany vznikla v chotári banského mesta Gelnica a jej pôvodný názov sa viaže k názvu tunajšieho kostola. V priebehu
storočí sa názov obce menil. Napriek značnému poklesu obyvateľov následkom morových epidémií v r. 1662-1710 boli
Margecany na konci 18. storočia už významným územným sídlom. Dokazuje to aj skutočnosť, že mali svoju pečať.
Jej vznik je datovaný rokom 1789. Na pečati je zobrazená sv. Margita s troma margarétami a nápis "Sigil: Communitatis
Margithfalva 1789". Uvedená pečať je uchovaná na listine.>>> Prechádzame obcou popod železničnú trať hlavnou cestou
smerom ŽSR Margecany odkiaľ pokračujeme červenou značkou smerom Plejsy. Prechádzame ulicou k mostu ponad
vodnú nádrž Ružín v miestách kde ústi Hornád do nádrže. <<<  Vodná nádrž Ružín vznikla prehradením rieky Hornád v 
hlbokom kľukatom údolí Bujanovských vrchov a patrí medzi najkrajšie vodné plochy na Slovensku a v strednej Európe.
Obtáča vrchy pohoria Čiernej hory a pozostáva z dvoch vodných nádrží. Hlavná nádrž Ružín I. postavená v roku 1967 má
objem 59 miliónov metrov kubických a vyrovnávacia nádrž Ružín II., ktorá bola dokončená 1972, má objem 4 a pol milióna
metrov kubických a je aj pstruhovým revírom. Po prehradení rieky pri dnes už zatopenej obci Ružín dosahuje vodná nádrž
dĺžku 14 km. Priehrada je úzka a dlhá, pretože sa rozprestiera v hornatej doline rieky Hornád. Priehradné jazero je hlboké
miestami až 60 m a jeho rozloha je 390 hektárov. Okrem Hornádu do Ružína priteká aj Hnilec a Belá. Vypúšťaná voda sa 
využíva na výrobu elektriny. >>> Pôvodná obec Margecany ležiaca pri korytách riek Hornád a Hnilec zanikla v r.1970. Po
prejdení mostu prechádzame okolo pôvodného rimskokatolícky Kostol sv. Margity ktorý sa zachoval z pôvodných Margecian.
Vľavo je vidieť železničný most popod ktorý pokračuje vodná nádrž smerom k hrádzi.  Pokračujeme hlavnou cestou okolo
 cementárne  Vápenka Margecany, ktorá sa zachovala z pôvodných Margecian. Oproti cementárni na druhej strene nádrže
sa nachádza jedno z mála miest vhodných na kúpanie. Prechádzame cez most pod ktorým ústi Hnilec do Nádrže. Pri
benzínovej pumpe vchádzame do Jakloviec, vľavo sa nachádza už dosť zdevastovaný miestny kaštieľ. <<< Prvá písomná
zmienka o obci Jaklovce sa datuje do roku 1282, kedy sa nazývala Jekkelfalua. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov
menil nasledovne: z roku 1773 je písomne doložený názov Jaklowcze. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Jekelfalu,
po nemecky sa obec úradne nazývala Jekelsdorf. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Spišskú župu.
Obec založil gelnický občan Jakul, ktorý dostal od Ladislava IV. les v gelnickom chotári. Patrila rodine Jekelfalussyovcov.
Obyvatelia boli baníkmi, ťažili tu železnú rudu. V roku 1787 mala 92 domov a 708 obyvateľov, v roku 1828 mala 134 domov
a 982 obyvateľov. V 19. storočí pracovali v poľnohospodárstve a v podnikoch na okolí. >>>  Na križovatke zabočíme vpravo
a pokračujeme hlavnou cestou smerom na Gelnicu. Pri autobusovej zastávke značka zabočí vpravo, prejdeme cez Hnilec,
popod železničnú trať a po chvíli značka zabočí vľavo a vyjde na lúky. Vpravo sa vypína Kurtová skala, ktorá bi sa mala
premenovať na Kurtovú jamu, z dôvodu ťažby vápenca pre vápenku. Namiesto skaly je tam obrovská hlboká jama. Z lúky
je výhľad na Jaklovce vpravo je vidieť Kojšovské vrchy. Strmým stúpaním lesom cez Rubaň vystúpime na hrebeň. Značka
sleduje lesnú cestu, ktorá spočiatku vedie lesom, po čase sa na hrebeni začnú objavovať čistinky porastené trávou.
Hrebeň má mierne stúpajúci profil. Pred nenápadným vrcholkom Dúbrava začínajú sa objavovať rozsiahle Žakarovské
luky. Odtiaľ je už pohľad na Perlovú dolinu, Folkmarskú skalu a hrebeň Kojšovských vrchov. Po prejdení Dúbravy je už
pohľad na Plejsy a Krompašský vrch. Po chvíli je vpravo vidieť hrebeň Braniska s najvyšším vrcholom Sľubicou.
Prichádzame na rozsiahlu luku na hrebeni, vľavo je vidieť Kojšovské vrchy. Prechádzame okolo kríža ktorý je postavený
na okraji lesa. Prejdeme lesíkom, bokom lúky a naskytne sa nám pohľad na Kojšovskú hoľu. Po chvíli prichádzame k
 smerovníku Priehyby – Plejsy. Miesto kde sa stretávajú všetky štyri značky. Od smerovníka pokračujeme vpravo
zelenou značkou okolo horskej chaty Hutník. Od chaty vľavo je vidieť Poráčsku dolinu. Spred chaty rovno je vidieť
Hornádsku kotlinu, pod nami sa nachádzajú lyžiarske svahy, vpravo Bačov vrch. V pozadí hrebeň Braniska s
 dominantným vrcholom Sľubica. Vľavo cestou okolo lyžiarskeho svahu, súkromných chát, cez chatovú základňu chaty
Relax. Chata sa málo využíva a preto začína trochu devastovať. Prechádzame Malými Plejsami, krátkym prudkým
zostupom, odbočíme vľavo do úzkeho a hlbokého úvozu ktorý bol niekedy cestou. Vyjdeme na panelovú cestu ktorou
vľavo vyjdeme z lesa na lúku odkiaľ sa nám naskytne pohľad na centrum mesta, Sľubicu. Za starým židovským
cintorínom ktorý sa nachádza vpravo na svahu opustíme značku a trasu ukončime v centre mesta. <<< Prvý hodnoverný
písomný doklad o existencií Krompách pochádza z listiny kráľa Ladislava IV. z roku 1282. V tej dobe boli majetkom
kráľovského Spišského hradu. Od začiatku 14. storočia pribúdajú listinné doklady s údajmi o obchode s meďou, trhových
právach, významných osobnostiach a ozbrojených konfliktoch. Obdobia bez vojen boli vyplnené vnútornými majetkovými
spormi, alebo povstaniami, ktoré vždy znamenali prekážku pre rozvoj. Napriek tomu v 16. storočí bývalo v Krompachoch
toľko šľachtických rodín, že vytvorili samostatný administratívny celok. V tomto období tiež do mesta prichádzali bohatý
kupci s rodina. V roku 1602 bola po dohode so zemepán poddanská práca nahradená odvodmi. Odvtedy boli Krompachy
považované za slobodné kráľovské mesto. Roku 1670 do mesta vpadli Kuruci. Miestnymi zemepánmi sa v tom období
stal rod Csákyovcov. V roku 1831 vypukli v meste tri spišské sedliacke povstania, ktoré súviseli s epidémiou cholery.
Po ich potlačení bolo popravených 12 osôb. Začiatok priemyselného rozvoja nastal v roku 1841, kedy Ľudovít Trangus
s ďalšími podnikateľmi založil modernú železiareň a valcovňu. V roku 1848 sa zemepán A. V. Csáky vzdal svojich práv
a nárokov voči mestu. >>>  
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
 
ŽSR Richnava.
-
-
 
Vpravo sa nachádza Bradlo v pozadí hrebeň Braniska s najvyšším vrcholom Sľubica.
-
-
 
Pod Klinkovcom.
-
-
 
Poľovnícka chata na Čiernej hore.
-
-
 
Vyhliadkové skaly na Čiernej hore.
-
-
 
Drevená plastika svätej panny Márie na vrchole Čiernej hory.
-
-
 
Širocká brázda s obcou Hrabkov v pozadí hrebeň Čergova pohľad z vyhliadkových skál Čiernej hory.
-
-
 
Vodná nádrž Ružín, Margecany v pozadí Kojšovské vrchy pohľad z vyhliadkových skál Čiernej hory.
-
-
 
Vyhliadkové skaly na Čiernej hore.
-
-
 
Nádherný skalnatý hrebeň Z Čiernej hory smerom na Roháčku.
-
-
 
Nádherný skalnatý hrebeň Z Čiernej hory smerom na Roháčku.
-
-
 
Vrchol Rohačky.
-
-
Vrchol Rohačky.
-
-
 
Televýzny vysielač na Holom hŕbku.
-
-
 
Margecany.
-
-
 
Jaklovce.
-
-
 
Cesta hrebeňom smerom na Dúbravu.
-
-
 
Cesta hrebeňom smerom na Dúbravu.
-
-
 
Smerovník na vrcholku Dúbrava.
-
-
 
Žakarovské lúky v pozadí Plejsy.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria -  Čierná hora  / Richnava - Roháčka - Margecany  /
                                   Fotogaléria - Krompachy / Plejsy - Margecany /
                                   Fotogaléria - Krompachy / Krompachy - Plejsy  zelená  značka /
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
 
 

 

 

TOPlist