aktualizované: 27.07.2017 21:45:55

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

3. Prechod Sľubicou
                                   Dňa 19.01.2009 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                              Zimný prechod Sľubicou.
 
 
Usporiadateľ :  KST Richnava
 
Trasa akcie : Sedlo Branisko – Rudník – Rajtopiky – Sľubica – Predky – Gavart - Richnava
 
Dĺžka trasy :  14.5 km         Prevýšenie : 820 m       Čas trasy podľa mapy:  4.30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Muller, Neubeller, Kunová, Kuray, Duhán, Mikulová,
                     
                                    Čupajová, Gengeľ, Olšavský, Miček
 
                       
Turistická mapa ŠARIŠSKÁ VRCHOVINA – Branisko č. 115    
 
Turistická mapa  VOLOVSKÉ VRCHY - Krompachy   č. 125  
 
Turistický atlas list č. 100, 101, 140, 141
 
 
Popis trasy :
Organizátor trasy zabezpečil dopravu účastníkov autobusom z Richnavy do sedla Branisko.  <<< Pohorie Branisko tvorí
morfologicky výrazný horský chrbát smeru S-J o dĺžke asi 18 km. Na západe a severe hraničí s     Levočskými vrchmi     a
Spišskou kotlinou, na východe so Šarišskou vrchovinou. Na juhu je oddelený tokom Hornádu,   Dolinského   a Kluknavského
potoka od masívu Čiernej hory (Slovenského rudohoria).  Z geomorfologického hľadiska je pohorie súčasťou
Fatransko - tatranskej oblasti. Sedlo Chvalabohu v priesmyku Branisko rozdeľuje pohorie na dva podcelky. Severnejšia
a masívnejšia Smrekovica s najvyšším vrchom Smrekovica a južnejšia Sľubica s najvyšším vrchom Sľubica . >>> Trasu
začíname v sedle Branisko kde organizátor turistickej akcie privítal účastníkov zimného prechodu zelenou značkou
smerom Sľubica. Sedlo Branisko „ Chvalabohu “ podľa ľudovej legendy  názov sedlo dostalo podľa výroku furmanov,
ktorý keď došli do sedla si vydýchli a povedali si  „ Chvalabohu sme hore “.  Je málo snehu, chodník je miestami
pokrytý ľadom, nízka oblačnosť. Z cesty vystúpime  na lúku so súkromnou chatou a pokračujeme chodníkom cez les,
po chvíli asfaltovou cestou k vysielaču na hrebeni smerom na  Rudník. Od vysielača chodník vedie bočným lesným
svahom až vystúpime na skalnatý vrchol Rudníka. Vrchol Rudníka z južnej a východnej strany nie je porastený lesom,
umožňuje pohľad do doliny ktorou vedie cesta zo Širokého do sedla Braniska. V doline sa udržuje hmla je slabá viditeľnosť.
Schádzame do sedla a krátky strmým výstupom vystupujeme na začiatok hrebeňa Rajtpiky. <<< NPR Rajtopiky je vyhlásená
od roku 1982 na výmere 1 196 700 m2  na ochranu lesných a reliktných nelesných xerotermných spoločenstiev na
dolomitickom podklade v pohorí Branisko. Vrchol Rajtopiky dosahuje nadmorsku vysku 1036m a v jeho okoli vystupuju na
povrch skalne formacie triasovych bridlic, kremencov a dolomitov. Tie vytvaraju na pomerne dlhom, vyse kilometrovom useku
zaujimavy, clenity, miestami exponovany skalnaty hrebienok s viacerymi pozoruhodnymi formami reliefu. Z hrebena
Rajtopikov padaju smerom ku obciam Dubrava a Harakovce prikre svahy, tzv. Harakovska stran, na ktorych sa vyskytuju
viacere vzacne druhy rastlin a zivocichov, ako aj povodne lesne spolocenstva. Tieto strane boli spolocne so spominanym
hrebenom. >>>  . Krátky ale o to krajší hrebeň tvorený vápencovým podložím vystupujúcim na povrch. Je tvorený rôznymi
kolmými stenami, menšími a  väčšími vežičkami a rôznami prírodnými útvarmi. Hrebeň ukrýva veľmi pekný prírodný
útvar – nádherné skalné okno 3 m vysoké. Pri skalnom okne pod chodníkom smerom na Rudník sa nachádza krátka
jaskynka. Postupne prechádzame chodníkom ktorý vedie západným svahom hrebeňa, je dosť snehu a preto je potrebná
vysoká opatrnosť pri prechádzaní chodníkom. Na niektorých miestach odbočujú chodníčky na skalnaté stena odkiaľ je
výhľad do Hornádskej kotliny. Najkrajší chodník je na jar, keď južné svahy sú porastené vzácnymi teplomilnými rastlinami.
Krátkym trochu strmším zostupom schádza do sedla Humenec,  pokračuje vľavo cestou ktorá východným a severným
svahom obchádza Suchý hrb až vychádza strmým výstupom hore lúkou k Suchému hrbu, kde odbočí vľavo lesom až
vyjde na kraj polomu odkiaľ začínajú prvé výhľady na Hornádsku kotlinu so všetkými jej dominantami a pozadím.
Postupujeme krajom polomu až vystúpime na hrebeň smerom na Skalu. Pred sebou máme Širockú brázdu, s obcou
Víťaz a Ovčie nad nimi vpravo je vrchol Roháčky najvyšší vrchol Čiernek hory. V pozadí typická silueta okolia Prešova.
Vľavo je Lysá Stráž, Stráž, vpravo je Kapušiansky hradný kopec, pred nimi vľavo silueta Šarišského hradného kopca.
Vľavo sa nachádza železný Slovenský kríž Na skale za ním vľavo Smrekovica, vpravo Patria. Značka pokračuje vpravo
do sedielka aby vystúpila na vrchol Sľubice. Postupne ako vychádzame z lesa otvára sa pred nami výhľad ktorý stojí
za tú námahu výstupu na Sľubicu keď je dobré počasie.  Je hustá hmla a nič nie je vidieť. Z vrcholu pokračujeme žltou
značkou do Richnavy. Schádzame z vrcholu dlhou a úzkou lúkou, a pred nami je strmý zostup úzkym chodníkom ktorý
vedie rovno dole smerom na Predky. Značka zabočí vpravo, vľavo na začiatku lúky na drevenej tabuli je napísaná prosba
lesa. Postoj, prečítaj si prosbu lesa a rešpektuj ju.  Lesnou cestou vľavo  pokračujeme popod Košiare  až vyjdeme z lesa
na rozsiahle lúky na Svibíku,  ktoré sa tiahnu vľavo až nad Hrišovce. Z lúky vľavo je vidieť časť Hrišoviec v pozadí hrebeň
Čiernej hory, vpravo je vidieť obec Kaľavu. Prechádzame nenápadným vrcholkom Gavart a pred nami je vidieť Hornádsku
dolinu smerom k Margecanom. Vpravo sa naskytujú výhľady smerom Krompachy. Vľavo je lyžiarske stredisko Plejsy,
mesto Krompachy, vpravo Biela skala. Prejdeme nízkym lesíkom až vyjdeme na asfaltovú cestu smerom do Hrišoviec.
Pokračujeme vpravo cestou do Richnavy. <<< Richnava sa ako obec spomína v roku 1246. Meno je slovansko-germánske.
Podľa Levočskej kroniky Gašpara Maina bol v Richnave založený roku 1261 kláštor križovníkov svätého hrobu. Prvým
známym majiteľom bol comes Eugen, syn Jána „de Rychnou” v roku 1300. Zomrel asi v roku 1304 bez dediča. Ostala
po ňom vdova a dve dcéry. Jeho majetky si rozdelili príbuzní zo šľachtickej rodiny zo Žehry. V roku 1314 sa spomína
kostol svätej Kataríny. Po bitke pri Rozhanovciach od roku 1336 sa Richnava dostala do majetku Perínskych (Perényi)
a v ich držbe zostala až do polovice 15. storočia. V obci vznikol strážny hrad a obec sa stala strediskom hradného
panstva, ktoré tvorili Richnava, Kluknava, Hrišovce, Olcnava, Kaľava, Folkmár, Jaklovce, Žakarovce, Margecany, Slovinky,
Krompachy. V roku 1442 sa vlastníkmi stali bratríci pod vedením kapitána hradu Jána Talafúsa, až do roku 1460, kedy
sa stala majetkom Zápoľských. Po nich dostali panstvo Thurzovci. Po roku 1543, keď umiera Alexius Thurzo, sa v
Richnave usadil Andrej Báthory, manžel Alexiovej najstaršej dcéry. Po vymretí Thurzovcov Richnavské panstvo tiskal
Ján Rottal a jeho brat. Po ich smrti získavajú majetky Csákyovci. >>> Prechádzame obcou hlavnou cestou
do reštaurácii Bašta kde je cieľ prechodu, podané je občerstvenie. Pokračujeme na ŽSR Richnava.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
-
Sedlo Branisko / Chvalabohu / štart prechodu Sľubicou.
-
-
Sedlo Branisko.
-
-
Pri vysielači pod Rudníkom.
-
-
Rajtopiky - prírodný výtvor Skalné okno.
-
-
Vrchol Sľubice.
-
-
Cieľ prechodu v Richnave.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Rajtopiky - Rudník - Sedlo Branisko /
                                  Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Sľubica  /
                                   Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Richnava - Predky /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
 
 

 

TOPlist