aktualizované: 24.05.2017 18:07:08

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

31. Čiernohronská železnička - Vydrovo
                                          Dňa 30.08.2008 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                                        Prechod Veporskými vrchmi.
 
 
Usporiadateľ :  Vlastná
 
Trasa akcie :  Hronec – Čierný Balog – Čiernohronskou železničkou
 
                       Náučný chodník Lesníckym skanzenom vo Vydrovej doline.
 
                      Čierny Balog – Krám – Hronec – Chata Bernardín
 
Dĺžka trasy :  18 km         Prevýšenie : 800 m       Čas trasy podľa mapy:  6.30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacka, Šlacka              
       
 
Turistická mapa VEPORSKÉ VRCHY – č.134     Turistický atlas list č. 171
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname Hronci na stanici Čiernohronskej železničky. <<< História Čiernohronskej železničky sa začala písať v
roku 1909 a v pravidelnej prevádzke bola až do roku 1982. ČHŽ vznikla ako úzkokoľajná lesná železnica s rozchodom
760 mm pre potreby zvážania drevnej hmoty z povodia Čierneho Hrona. S maximálnou dĺžkou takmer 132 km siahali jej
vetvy hlboko do Slovenského rudohoria. Rozhodnutím vlády SSR z tohto roku mala byť celá dráha do roku 1985 zlikvidovaná.
Nebiť nadšených dobrovoľníkov postihol by ju rovnaký osud ako desiatky ďalších úzkokoľajok na Slovensku, ktoré boli
zrušené a rozobraté. Na Silvestra roku 1982 bola prevádzka definitívne zastavená a všetko zariadenie železničky bolo
určené na zošrotovanie. V roku 1982 sa Čiernohronská železnička stala štátnou kultúrnou pamiatkou. Rokom roku 1983
vznikla na ČHŽ tradícia bezplatných pracovných táborov STROMU ŽIVOTA. 1. mája 1992 sa na Čiernohronskej železničke
obnovila prevádzka medzi Čiernym Balogom a Vydrovskou dolinou a o rok neskôr aj z Čierneho Balogu do Hronca. Od
roku 1995 je majiteľom a prevádzkovateľom Čiernohronskej železnice miestne združenie obcí - Mikroregión Čierny Hron.
Počnúc rokom 2001 je dopravcom - prevádzkovateľom dopravy Čiernohronská železnica, nezisková organizácia poskytujúca
verejnoprospešné služby.  Oživená premávka na kúsku trate sa začala 1. 5. 1992. >>> Nastúpime na železničku, prechádzame
obcou Hronec. Vľavo na stráni sa nachádza množstvo starých drevených chalúp. Vpravo sa nachádza centrum obce s
 kostolom.  Vezieme sa nádhernou hlbokou dolinou okolo riečiska Čierneho Hrona z tohto dôvodu nie sú žiadne výhľady.
Prvá zastávka je pri chate Kamenistá ale vláčik nezastavuje. Stále sa vezieme hlbokou dolinou až pred obcou Nový Krám
sa dolina náhle rozšíri do rozsiahlych lúk ktoré sa tiahnu až po Čierny Balog. Prechádzame osadou Krám v pozadí sa
tiahnu nádherné lúky až k lesu. Vchádzame do staničky v Čiernom Balogu. Stanica v Čiernom Balogu je premenené na
technické múzeum lesnej železničky. Je tu viacero pôvodných lokomotív, dieselových a parných. Pôvodné vozne na
prepravu osôb. Hasičský rušeň, ktorý vyrážal v prípade požiarov okolo trate. Pri prevádzke parných rušňov často dochádzalo
k požiarom v lese. Poštový vozeň. Samostatný motorový vozeň ktorý je umiestnený v depe. Stojí tu ešte pôvodná vodná
pumpa ktorou sa dopĺňala voda do parných rušňov. Pre milovníkov historických železníc je tu čo pozerať a obdivovať.
Nastúpime na železničku do Vydrovej doliny. Vystupujeme z vláčiku na zastávke na začiatku vstupu do Areálu lesníckeho
skanzenu – Vydrovská dolina. <<< Lesnícky skanzen sa nachádza vo Vydrovskej doline v Čiernom Balogu, je prístupný v
lete aj v zime. Svojim návštevníkom ponúka oddych, poučenie a zábavu v lone prírody, kde na 3,3 km trase a 68 zastávkach
les odkrýva svoje tajomstvá z histórie lesníctva, významu, pestovania, ochrany lesa a práce lesníkov. Nachádza sa tu aj
horáreň s múzeom, prírodný amfiteáter, detské ihrisko, občerstvenie a infocentrum s predajom suvenírov.Lesnícky skanzen
je živé múzeum, ktoré názorne vypovedá o lese a práci lesníkov v ňom. Bol založený v roku 2002 vo Vydrovskej doline v
Čiernom Balogu. Podstatou múzea je 3300 m chodník lesného času, kde je 68 náučných zastávok. Tie vypovedajú o histórii
lesa, jeho životodarných funkciách, harmónii a kráse, o práci lesníkov, ktorí ho chránia a využívajú. Všetky zastávky
obsahujú reálne trojrozmerné exponáty s informačnými tabuľami v slovenskom a anglickom jazyku. Lesnícky skanzen je
príťažlivý pre malých aj veľkých, pre laikov aj odborníkov. Pre všetkých je okrem poučenia aj miestom oddychu a zábavy.
Súčasťou skanzenu je Čiernohronská železnica, ktorá priváža návštevníkov priamo do vstupného areálu. Podľa obtiažnosti
a množstva času, ktoré máte, si môžete vybrať či chcete prejsť malý okruh alebo veľký. Na okruhoch môžete vidieť rôzne
lesné stroje, historický vláčik, vrtuľník, výstavu samorastov, drevené sochy, lávky a mostíky, detský náučný chodník,
lesné nástroje, medvedí brloh, vodnú pílu, lesnú škôlku.Súčasťou skanzenu je aj Symbolický cintorín, kde nájdete mená
ľudí, ktorí prišli o život pri práci v lese a pre les nielen na Slovensku ale aj mimo Slovenska.  >>> Prechádzame náučným
chodníkom lesníckeho skanzenu, zastavujeme sa pri jednotlivých informačných tabuliach a dozvedáme sa mnohé
zaujímavosti o rôznych činnostiach pri správe a využívaní lesa. Prechádzame okolo lesného kolesového traktora. Na
symbolickom cintoríne vzdáme hold lesným zamestnancom ktorý prišlo o život pri práci v lese. Obora kde chovajú kančiu
zver. Ukážky pálenia uhlia. Pri horárni je vystavená parná lokomotíva s vozňami pomocou ktorých zvážali drevo. Interiér
horárne je zariadený pre potreby horára. Ťažný stroj lesnej lanovky na sťahovanie dreva. Pásový buldozér na úpravu lesných
ciest. Ukážka rezania stromov, zber šišiek pre potrebu získať semená ihličnanov. Z lesa vychádzame späť k železničky.
V bufete si dáme obed a pokračujeme železničkou späť do Čierneho Balogu. Vystúpime na stanici v Čiernom Balogu,
odtiaľ už budeme pokračovať cestou okolo Čierneho Hrona do Hronca. <<< Po vydaní Maximiliánovho lesného poriadku v
 roku 1565 vznikajú v juhovýchodnej časti chotára Valaskej na území Ľupčianského panstva drevorubačské osady
Banskej komory – Balog, Dobroč, Dolina, Fajtov, Jánošovka, Jergov, Látky, Komov, Krám, Krškov, Medveďov, Pustô,
Vydrovo, Závodie. Všetky existovali už v polovici 18. storočia a celý komplex sa nazýval Čiernohronský handel ( Holzhandlung
Schwarzwasser). Od konca 18. storočia bol centrom Krám, po roku 1850 Balog. Doložený je z roku 1863 ako Balog, z 
roku 1888 ako Feketebalog, z roku 1920 ako Balog, Čierny Hronec, z roku 1927 ako Čierny Balog, z roku 1948 ako Čierny
Blh, z roku 1950 ako Čierny Balog; maďarsky Feketebalog. V roku 1710 bolo v týchto osadách 49 domov 116 drevorubačov.
Za feudalizmu osadníci nepatrili do kategórie poddaných, pracovali za mzdu a naturálne pôžitky, ale ich pomery (držba
nehnuteľností namiesto vlastníctva atď.) sa po roku 1848 zásadne neupravili a zostali nedoriešené po celé obdobie
kapitalizmu. Labilnosť ich majetkovoprávneho postavenia, nízke mzdy, krízové obdobia na drevárskom trhu sťažujú ich
položenie. >> Pokračujeme hlavnou cestou smerom Brezno. Prechádzame okolo viacerých starých domov. Po čase
odbočíme vľavo cez most do osady Krám. <<< Čierny Balog – osady Krám.  Krám ( nemecky obchod, krám ) je najstaršia
osada obce, ktorá vyrastala vyrástla medzi rokmi 1563 – 1607. Osada bola sídlom majstra drevorubača, skladom náradia
a potravín. Jedným z prvých osadníkov bol nemecký drevorubač Schwandtner so svojou početnou rodinou. Krám sa stal
základňou osídľovania Čiernohronskej doliny.  Hoci sa osadníci venovali ťažbe a splavu dreva, v menšom chovali ovce a 
dobytok, ktoré im poskytovali základné potraviny. Pásli ich na poliach ktoré vznikli vyklčovaní rúbanísk po ťažbe dreva.
Tunajší osadníci neboli považovaný za poddaných, neplatili dane, nekonali vojenskú službu. Boli slobodný robotníci
pracovali za mzdu a naturálne pôžitky. Vzťah medzi zamestnávateľom banskou komorou v Banskej Bystrici a drevorubačmi
bol definovaný takzvanou Handelskou ústavou, ktorá bola súborom povinnosti, náležitosti a odmeňovania drevorubačov. 
Pretrvala do 19. storočia. >>> Za mostom zabočíme vpravo a pokračujeme osadou okolo Čierneho Hronu. Prechádzame
osadou Nový Krám až vchádzame do lesa, ktorým tečie potok až do miesta kde vteká do obce Hronec. Z cesty je
miestami vidieť koľajisko železničky, inak nie sú žiadne výhľady. Vchádzame od obce Hrone.  <<< Obec sa spomína od
roku 1357. Patrila Ľupčianskemu panstvu. Názov obce sa postupne menil z Hronecz (1357), Horonecz (1390), Plantatio
Pauli (1405), Kysgaran (1424), Ranitz (1547), Rohnitz (1802) až na dnešný názov Hronec. Založil ju kráľovský hájnik
Pavol, ktorý tu dostal dedičné richtárstvo. Po roku 1527 sa ťažila železná ruda a vznikali hámre. Banská komora prevzala
v roku 1580 súkromné pece a hámre. V roku 1602 aj bane. Už v roku 1604 sa pre mediarsky podnik v Banskej Bystrici
prednostne ťažilo drevo a výrobu železa obmedzili. Železiarstvo ožilo v 2. polovici 17. storočia a najmä po roku 1740,
keď postavili novú pec s týždennou kapacitou 90 viedenských centov surového železa; pracovala do roku 1808. Skutočným
centrom železiarskeho priemyslu sa stal až koncom 18. storočia. V roku 1795 tu postavili vysokú pec podľa návrhu prof.
Heringa, v roku 1804 druhú, ktorá vyprodukovala 220 – 440 viedenských centov. Vznikol Hrončiansky železiarsky komplex,
ku ktorému patrili vysoké pece v Pohronskej Polhore, Tisovci, Ľubietovej a Ponickej Hute, celý rad hámrov v Hronci, Osrblí,
Piesku, Chvatimechu, Vajskovej, Jarabej, Lopeji, Jasení, Moštenici, Bystrej, Kostiviarskej a Sv. Jakube, neskôr valcovne v 
Podbrezovej, Piesku a Osrblí. Rýchlo sa rozvinulo i zlievárenstvo. V rokoch 1813 – 1815 vyrobili v Hronci prvé dva liate
mosty v Uhorsku (postavené cez Malý a Čierny Hron). V roku 1814 vybudovali prvú valcovňu, v roku 1829 dokončili prestavbu
hámrov. J. Schwarzkönig tu v roku 1804 vynašiel tzv. hrončiansku metódu skujňovania železa. Odtiaľto sa rozšírila do
celého Uhorska a bola jedným z prvých postupov pri skujňovaní surového železa v Uhorsku, ktorý našiel miesto i v svetových
dejinách technológie železiarskej výroby. Hrončianska zlieváreň bola najväčšia v Uhorsku. Hronec súperil o odbytištia v
 Uhorsku a Rakúsku najmä s coburgovskými železiarňami na Horehroní. Obec mala v roku 1828 154 domov a 1193
obyvateľov. Po hospodárskej kríze v 60. rokoch 19. storočia závod upadal. V roku 1883 zlikvidovali v Hronci vysoké pece,
v prevádzke zostala len zlieváreň. V roku 1919 podnik odkúpil štát, v rokoch 1922- 1923 ho zmodernizoval. Počas SNP
bola v Hronci vojenská nemocnica. V roku 1946 závod zrekonštruovali, v roku 1951 bola zlieváreň pridružená ako závod
k Strojárňam Piesok. Starý železiarsky podnik sa nachádzal v priestoroch terajšieho námestia, okolo neho vznikla osada.
Súčasťou historickej huty boli aj sklady uhlia, hotových výrobkov. Vodu na hnacie kolesá privádzal jarok, tečúci dolu
Mlynskou ulicou od hate. Ďalší Mašný jarok viedol od hate pod kostolom po pravej strane Hrona až do lisovne. Najstarší
kamerhaus drevený, poschodový s pavlačami stál nad námestím, vedľa zvonice. Starí Hrončania ho poznali pod menom
Dančok - fileház. Znakom historického železiarskeho centra sú rozložité poschodové erárne budovy.  Komorský dom
neďaleko kostola pri ceste do cintorína, bol v ňom byt komorského lekára, úradníkov. Prajský dom, postavený v roku 1740,
pri rozvetvení ciest na Chvatimech a do Valaskej, boli v ňom kancelárie správy Hrončianskeho komplexu, byty. Neďaleko
námestia, v miestnej časti Na bráne, tvoria ucelený komplex budov kostol, fara a škola s bytom učiteľa – v r. 1996-97
prestavaná na Dom smútku. Nad námestím sa týči drevená zvonica so štyrmi zvonmi, v jej spodnej murovanej časti býval
kedysi zvonár. Obecný dom stál na mieste terajšej obchodnej jednotky Jednota. Pôvodné historické továrenské budovy
zlievárne - zachovali sa len čiastočne, pohltila ich novšia zástavba výrobných hál terajšieho podniku Zlieváreň Hronec a.s. 
Obyvatelia Hronca, odjakživa, ako zamestnanci štátu – cisárskej komory, boli osobne slobodný, bez poddanských
povinností. V baniach a v železodielňach pracovali za mzdu (lôň), mali svojho komorského lekára. Na komorou pridelenom
pozemku si mohli postaviť domy, do osobného i spoločného užívania dostali pôdu. V starších časoch to boli malé klčoviská
v panských lesoch na pestovanie zemiakov, ľanu na odev, tie sa časom rozširovali. Mzdu dostávali aj v naturáliách. >>>
V centru obce zabočíme vľavo zelenou značkou smerom na Košiare. Prechádzame pomedzi staré domy, po chvíli opustíme
značku a pokračujeme cestou ďalej až vyjdeme na lúky pri chate Bernardín. Ten kto nevyšiel k chate, neuverí aký nádherný
panoramatický výhľad je spred chaty. Zľava je vidieť hrebeň Nízkych Tatier od Prašivej cez Veľkú Chochuľu, Latiborská hoľa,
Ďurková, Chabenec, Skalku,   Poľanu, Dereše, Chopok, Konské, Ďumbier, Homôľka, Veľká Vápenica, Bratková až na
Kráľovú hoľu. A čo ešte keď si sadnete na lavičku večer, v ruke dobré čapované pivo a práve začína zapadať slnko. Pivo
na lavičke som si dal, ale mali sme smolu nebolo vhodné počasie na pozorovanie hrebeňa Nízkych Tatier v lúčoch
zapadajúceho slnka.
-
-
Mapa tarsy :
-
-
Výškový profil trasy Lesníckeho skanzemu :
-
-
Výškový profil trasy :
 
-
-
-
Chata Bernardín bola postavená ako drevená v roku 1965.
-
-
Chata Bernardín.
-
-
Hrebeň Nízkych Tatier pohľad spred chaty Bernadín.
-
-
Čiernohronská  železnička.
-
-
Údolie Čierneho Hrona.
-
-
Osada Krám a okolitá príroda. 
-
-
Čierný Balog - stanica Čiernohronskej zelezničky.
-
-
Železničné exponáty v Čiernom Balogu.
-
-
Vstupná brána do Lesníckeho skanzenu Vydrovská dolina.
-
-
Plť ktoru sa splavovalo drevo.
-
-
Vstupná brána do lesníckeho skanzemu.
-
-
Informáčne tabule k jednotlivým témam.
-
-
Drevené chodníky slúžia na ochranu lesa v skanzeme.
-
-
Pasca na odchyt veľkej zvery.
-
-
Lesný kolesový traktor používaný pri ťažbe dreva.
-
-
Na drevených stípoch sú uložené mená lesných zamestnancou ktorý zahynuli pri práci v lese. 
-
-
Parný rušeň pužívaný pri zvážani dreva.
-
-
Horáreň.
-
-
Interiér horárni.
-
-
Drevený hudobný nástroj.
-
-
Obec Nový Krám.
-
-
Najstaršia sedačková lanovka postavená na Slovensku v roku 1955.
-
-
Hrebeň Nízkych Tatier - Dereše, Chopok, Ďumbier pohľad spred chaty Bernardín.
-
-
Veľká Chochuľa, Latiborská hoľa pohľad spred chaty Bernardín.
-
-
Chatár Robo so svojím miláčikom Ajšou.
-
-
Lesná cesta z Hronca k chate Bernardín.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Technické pamiatky / Čiernohronská železnička /
                                  Fotogaléria – Technické pamiatky / Lesnícky skanzen –  Vydrová  dolina /
                                  Fotogaléria – Technické  pamiatky  / Sedačková lanovka –  Chvatimech /
                                  Fotogaléria – Veporské vrchy / Chvatimech nad Podbrezovou /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-

 

TOPlist