aktualizované: 22.05.2017 09:17:26

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

34. Pieniny / Lesnica - Vysoké skalky
                              Dňa 14.09.2008 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                              Prechádzka Pieninami.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie : Chata Pieniny – Prielom Dunajca – Szcawnica, Presun lanovkou na Pálenicu,
 
                      Pálenica – Vysoký vrch – Vysoké skalky - Stráňany
 
Dĺžka trasy :  16 km         Prevýšenie : 370 m       Čas trasy podľa mapy:  4.30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Papcún,Papcunová,  Čupaj, Čupajová, Petruš,Mosin,
 
                                   Ševčíková, Hamrák, Hamráková, Olšavský, Olšavská,
                    
 
Turistická mapa  SPIŠSKÁ MAGURA – PIENINY  č. 103     Turistický atlas list č. 33, 34
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname modrou značkou od chaty Pieniny. Pred chatou sa nachádza galéria drevených sôch Goralov. Sochy
predstavujú prácu a život Goralov. Prechádzame úzkym a hlbokým Lesníckym prielomom až vyjdeme do prielomu Dunajca.
< Z turistického hľadiska je to veľmi atraktívne územie, ktoré vymodelovala rieka Dunajec    v podloží pieninského úseku
bradlového pásma. Nezvyčajný pohľad na úzky, osem kilometrov dlhý a miestami až 300 metrov hlboký kaňon s mnohými
zákrutami a rozlohou 362 hektárov, ktorý patrí k prírodovedecky, krajinársky i turisticky najzaujímavejším častiam
Pieninského národného parku (2125 ha). Vyznačuje sa vysokou prírodovednou a krajinársko-estetickou hodnotou.
Z jednotlivých petrografických typov hornín sú tu zastúpené rohovcové vápence, zeleno-červené radiolariové vápence,
ílovce a lavicové vápence. Okrem toho sa tu nachádza súbor strednokriedových hornín, ktorý tvoria tmavé vápence, sliene
a ílovce pieninského vývoja a kvartérne fluviálne sedimenty. Rezervácia je zaujímavá svojou pestrou kvetenou podhorského
až horského stupňa spestrená spoločenstvami a spoločným výskytom teplomilných, prealpínskych druhov, druhov horských
až vysokohorských. Početne sú zastúpené karpatské a západokarpatské endemity. Základom fauny je živočíšstvo
západokarpatského, podhorského až horského stupňa spestrené spoločenstvami skalných biotopov. Prielomom vedie
turistický chodník, ktorý je zároveň exkurzno-náučnou trasou s 10 zastávkami. Krása prielomu sa dá obdivovať aj pri
splave Dunajca na pltiach, ktorý je miestnou turistickou atrakciou. Počas plavby po Dunajci môžete obdivovať vápencové
skalnaté bralá a veže týčiace sa takmer z brehov rieky a často opradené povesťami.  Tri koruny na poľskej strane Dunajca
sú s výškou 982 m. n. m. najvyšším vrcholom Pienin. Ďalším útvarom sú skalné veže vysoké 80 metrov nazvané
Sedem mníchov. Tí podľa povesti skameneli, keď sa „s hriešnymi myšlienkami zakrádali za mníškou“. Najužším miestom
splavu je Jánošíkov skok – Dunajec je tu široký len 10 m, ale dno je až v hĺbke 12 m. Na tomto mieste údajne Jánošík
preskočil Dunajec pri úteku pred žandármi a to tak prudko, že tam dodnes ostal odtlačok jeho topánky. Iná povesť zas
hovorí, že členom Jánošíkovej družiny sa mohol stať len ten, kto na tomto mieste dokázal preskočiť Dunajec. V závere
prielomu vyviera krasový prameň nazvaný Storočná voda, ktorý ani v zime nezamŕza. Ten, kto sa z neho napije, sa vraj
dožije sto rokov.  > Dunajec vľavo nás privíta nádherným skalným brehom.  Pri Dunajci zabočíme vpravo červenou značkou
dolu prielomom. Na zákrute v tichej vode je  plno nádherných veľkých rýb. Postupujeme chodníkom okolo riečiska, nad
nami sa týčia strmé skalnaté steny až prichádzame k prístavisku Slovenských pltí ktoré končia na hranici. V prístavisku
čakajú pohoniči s konským povozom, ktorý záujemcov vozia k chate Pieniny. Prechádzame okolo drevenej búdky ktorá v 
minulosti predstavovala colnicu. Naposledy keď sme prechádzali colnicou nás ešte kontrolovali colníci. Postupujeme okolo
Dunajca. Vľavo pod cestou sa nachádza lodenica z ktorej preváža kompa turistov na druhú stranu Dunajca kde je
pokračovanie modrej značky smerom na Sokolicu. Prechádzame okolo múzea Pieninského Parku Národového, nachádza
pri chodníku ktorý je upravený a vyložený zámkovou dlažbou. Vľavo pri Dunajci sa nachádza nádherná kvetinová výzdoba
v podobe páva. Vchádzame do Szcawnice. < V jednom z najkrajších zákutí južného Poľska, na hranici Pienin a pohoria
Beskid Sadecki, v malebnom údolí Grajcarka v nadmorskej výske 430 - 560 m n. m. sa nachádza mesto a obec Szczawnica.
Szczawnica patrí medzi najstaršie kúpele karpatskej skupiny, pretože súdiac podľa názvu (szczawa - kyslá voda) boli jej
minerálne vody známe už od samého začiatku. Rozprestiera sa na ploche 8789 ha a svojim územným rozsahom zahŕňa
mesto Szczawnica a dve obce - Szlachtowa a Jaworki. Prvé zmienky o osídlení pochádzajú zo začiatku pätnásteho
storočia a týkajú sa upísania 400 florénov Abrahámovi z Goszczyc od králom a Vladislava Jagelovského, pri príležitosti
ktorého sa v rámci starostovstva Czorsztyn spomínajú dve Szczawnice, Vyšná a Nižná. Dynamický rozvoj Szczawnice
ako kúpeľného mestečka sa však datuje na polovicu devätnásteho storočia, kedy sa majiteľom Szczawnických majetkov
stal syn Jozefíny a Stefana - Jozef Stefan Szalay, považovaný za zakladateľa szczawnického letoviska. Postavil prvé
kúpeľné objekty, nové vily a penzióny, vytvoril architektonickú podobu nekrytých zdrojov: Magdalény, Valérie, Jána,
Simona, Helene a Anjele, rozšíril a zmodernizoval Horný park privezením zaujímavých variet stromov a krov. Práve z tohto
obdobia jeho činnosti pochádza väčšina budov na Dietlovom námestí. V rokoch 1844 - 1847 bola postavená neogotická
kúpeľná kaplnka, ktorú navrhol a vybavil kostolným instrumentárom. Samotný Jozef Szalay do nej namaľoval obraz
Madony s dieťaťom, ktorý bol umiestnený na oltáre kaplnky. Szalay vytvoril aj mnohé kresby Pienin a Szczawnice a
celé svoje dielo uverejnil v roku 1858 v takzvanom "Szczawnickom albume". Sám viedol prvý organizovaný splav Dunajca.
Priatelil sa a pozýval do Szczawnice významné osobnosti z tohto obdobia. Za zmienku stojí aj to, že miestne tradície
pripisujú Jozefovi Szalayovi myšlienku zavedenia, ako aj pôvodného vyhotovenia drevených tabúl, takzvaných
"szalayovských symbolov" s názvom a maľbou, ktoré boli vešané na goralských domoch ako "Pod srdcom", "Pod drakom",
"Pod Wegrzynom" a podobne. Vďaka úsiliu miestnych orgánov boli v rokoch 2008 - 2009, rekonštruované a reštaurované
existujúce symboly, ktoré v súčasnosti vymedzujú v Szczawnici jedinečný chodník predstavujúci unikátny produkt
cestovného ruchu. >  Cez Dunajec sú natiahnuté laná na ktorých sú zavesené bránky pre vodný slalom. Vpravo pred
mostom sa nachádza pekné nové zrubové občerstvenie. Prechádzame mostom, po chvíli na skale ktorá vyčnieva z dna
 Dunajca sa ukáže drevená socha pltníka, postavená na počesť pltníkov ktorý tu po dlhé roky splavovali drevo. Zabočíme
vpravo cestou do kúpeľov. Prechádzame pomedzi množstvo pôvodných drevených domov s množstvom kvetín na
balkónoch. Pred vstupom do kúpeľov vpravo stojí nádherný veľký pivový krígeľ zhotovených z kvetín. Vchádzame do
kúpeľov, pred nami sa tiahne sedačková lanovka na Pálenicu. Podľahneme pohodliu a využijeme výdobytok dnešnej
doby, lanovkou sa vyvezieme na Pálenicu. Pokračujeme žltou značkou na Szafranowku. Na južnom svahu Pálenice
pod sedačkou je postavená koliesková bobová dráha. Prejdeme malým sedlom a vystúpime na Szafranowku. Z vrcholu
je pekný výhľad na Pálenicu, bobovú dráhu a Poľské kopce v pozadí. Vľavo je vidieť Sokolicu s Troma Korunami.
Pokračujeme modrou značkou smerom na Vysoké skalky. Schádzame strmým chodníkom so skalným podložím,
je potrebné si dávať väčší pozor. Po čase vychádzame z lesa na holý lúčnatý hrebeň z ktorého sú výhľady na Poľskú
stranu. Prechádzame nádherným hrebeňom Malých Pienin ktorý sa mierne vlní a je pokrytý lúčnatým porastom, ktorý
je prerastaný úzkymi pásmi lesa. Vychádzame na Wysoki Wierch. Z vrcholu je pekný kruhový výhľad. Západným
smerom sa ukazuje nádherná zubatá scenéria Pienin so sokolicou a Troma Korunami. Škoda že mierny opar obmedzuje
viditeľnosť do diaľky. Severne sa okolo hrebeňa tiahne široká dolina s obcou Szlachtowa. Východným smerom sa tiahne
mierne zvlnený lúčnatý hrebeň až po Vysoké skalky. Urobíme si spoločnú fotografiu na vrchole a pokračujeme ďalej
hrebeňom. Každým krokom hrebeňom Malých Pienin sa utvrdzujeme o výnimočnosti a kráse tohto kúta Slovenska.
Vchádzame do lesa a po krátkom ale strmom výstupe vychádzame na vrchol Vysoké skalky ktorý ponúka dokonalý
kruhový výhľad. Opar znemožňuje výhľady do väčšej vzdialenosti ale aj pohľad do blízkeho okolia je nádherný. V prípade
pekného počasia východným smerom je vidieť Ľubovnianskú vrchovinu so siluetou  Ľubovnianskeho hradu. Južným
smerom rozsiahlu Spišskú Maguru. Schádzame z vrcholu a pokračujeme modrou značkou. V sedle odbočíme zelenou
značkou smerom do Stráňanskeho sedla. Za Žliabkami na rozsiahlych lúkach odbočíme zo značky a pustíme sa lukmi
priamo do obce Stráňany. < Je to potočná radová dedina predtým nazývaná Folvark, leží 635 metrov nad morom, na
rozhraní Spišskej Magury a Ľubovnianskej vrchoviny.  Od 14.storočia majer, obec kolonizovaná novšie (17. - 18.stor.)
Obyvatelia boli poľnohospodári, pastieri a drevorubači. Obec sa spomína roku 1343. V metácii listiny z roku 1567
poľského starostu spišského zálohu je uvedená ako osada Folwarska, ktorá nepatrila k poľskému zálohu. Neskôr
bola nazývaná Folvark. Svoje pomenovanie dostala od tu jestvujúceho staršieho majera / folvark= majer/. Pôvodne
bola majetkom Nedeckého panstva. R. 1589 ju od Alberta Laského kúpili Horvátovovci-Paločajovci. Koncom 17. st.
ju dal Imrich Tokoly do zálohu biskupovi Ladislavovi Matiašovskému. R. 1787 mala 68 a r. 1828 103 domov.
V r. 1849 cez obec prechádzalo ruské vojsko. Koncom r. 1918 obec obsadilo poľské vojsko.  > V Stráňanoch
ukončíme trasu.
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profi trasy :
-
-
-                                    
 
Chata Pieniny, drevená socha pred chatou.
-
-
 
Prielom Dunajca - Poľská strana. Nádherne upravený chodník okolo Dunajca smerom Do Szcawnice.
-
-
 
Múzeum Pieninského Národného  parku - Poľsko.
-
-
 
Nádherná kvetinová výzdoba pred vstupom do Szcawnici.
-
-
 
Socha Poľského pltníka na skale uprostred Dunajca.
-
-
 
Szcawnica - kúpele.
-
-
 
Vrcholová stanice sedačky na Pálenici. Na svahu bobová koliesková dráha.
-
-
 
Spoločná fotografia na vrcholu Szafranowka.
-
-
 
Zostup z Lazných skál.
-
-
 
Pieniny s vrcholom Tri Koruny.
-
-
 
Vysoký vrch.
-
-
 
Hrebeň Malých Pienin smerom na Vysoké skalky.
-
-
 
Schody na Vysoké skalky.
-
-
 
Vysoké skalky.
-
-
 
Stráňany v pozadí vľavo Spišská Magura vpravo Pieniny.
-
-
 
Lúčnaté svahy nad Stráňanmi.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Pieniny, Spišská Magura  / Lesnica – Lesnický prielom /
                                   Fotogaléria – Pieniny, Spišská Magura  / Prielom Dunajca /
                                   Fotogaléria – Pieniny, Spišská Magura  / Zscawnica – Vysoké  skalky /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
 
 
TOPlist