aktualizované: 22.05.2017 09:17:26

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

33. Pieniny - Tri koruny
                                    Dňa 13.09.2008 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                                       Prechádzka Pieninami.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie : Motorest Goralský dvor – Haligovské skaly – Lesnica – Prielom Lesníckeho potoka –
 
                      Prielom Dunajca – Sokolica – Pieninský potok – Tri Koruny – Nizne Sromovce –
 
                      Červený Kláštor - Motorest Goralský dvor
 
Dĺžka trasy :  23 km         Prevýšenie : 1015 m       Čas trasy podľa mapy:  7.30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Papcún,Papcunová,  Čupaj, Čupajová, Petruš,Mosin,
 
                                   Ševčíková, Hamrák, Hamráková, Olšavský, Olšavská,
 
                       
 
Turistická mapa  SPIŠSKÁ MAGURA – PIENINY  č. 103             Turistický atlas list č. 33
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname na motoreste Goralský dvor. <<<  Goralský Dvor sa nachádza pri hlavnej ceste v smere
Stará Ľubovňa – Červený Kláštor, od ktorého je vzdialený 3 km. Súčasťou Goralského Dvora je 14 chát a camping pre
prívesy a stany. Vhodný pre rodinné a firemné rekreácie, školenia, školské výlety, lyžiarske kurzy. Ubytovanie v
chatách – 1/2 a 2/3 posteľové izby, sociálne zariadenie, sprchy, teplá voda, spoločná chodba, terasa a ohnisko so sedením.
Stravovanie v reštaurácii. V zimnom období sú chaty vykurované. Ubytovanie v campingu – spoločné soc. zariadenia so
sprchou a teplou vodou, ohniska so sedením. Za prístreškami kuchynka s teplou vodou a možnosť napojenia na elektrický
prúd. Možnosť stravovania v reštaurácií. Slovenská reštaurácia - jej kapacita je 110 stoličiek. Celá reštaurácia je prepojená
na priľahlé terasy a Kolibu. Využíva sa na spoločenské posedenia s tanečným parketom, školenia, svadby, alebo učebne.
Letná Koliba - jej kapacita je 100 miest s možnosťou rozšírenia do 250 miest. Je vybavená otvoreným ohniskom, na ktorom
sa pripravujú rôzne špeciality. Vo večerných hodinách je osvetlená fakľami. Využíva sa na pikniky pred alebo po splave,
spoločenské posedenia, vystúpenia ľudových súborov, večerné sedenia a svadby. Na spríjemnenie sedenia v kolibe ako
aj v reštaurácií hrá Goralská muzika. Pri motoreste sa nachádza malé technické múzeum poľnohospodárskej techniky.
Pred vchodom vpravo sa nachádza sekačka na trávu na motorový pohon a ručná čistička na obilie. Vpravo smerom k
 chatkám je mlátička obilia na motorový pohon, benzínový stacionárny motorový pohon, výrazný chladič na chladenie
pohonného motora.  Ručná sekačka na slamu.  Rôzne drobné ručné náradie potrebné pri stolárskych a remeselných
prácach. Sedliacke vozy / rebriňáky / slúžiace na zvoz sena a obilia pred sociálnym zariadením. Vedľa motorestu sa
nachádza detské ihrisko, miesto kde sa môžu vyblázniť aj dospelý. >> Spred motorestu pokračujeme vľavo hlavnou cestou
smerom  Lipník. Z cesty je pekný výhľad na celý areál motorestu. Za ním sa tiahne hrebeň Haligovských skál. Prichádzame
do časti Paluby kde je odbočka cesty do centra obce Haligovce. Za chvíľu prichádzame k smerovníku ktorý sa nachádza
vľavo od cesty kde začína zelená značka do Lesnice. Pustíme sa zelenou značkou, prechádzame okolo drevených chalúp
Pod hruškami. Postupujeme trávnatým južným svahom Haligovských skál. Nenápadnou plytkou dolinkou v Dierách
vstupujeme do hrebeňa Haligovských skál. <<< Haligovské skaly - chránený prírodný výtvor na území Pieninského národného
parku   , predstavuje 63 hektárov uceleného komplexu vápencových skál a sutín so vzácnou florou a faunou. Masív Haligovských
skál je rozčlenený piatimi žľabmi, ktorých dná sú vyplnené vrstvou sutín. Skalné chrbty medzi žľabmi sú silne skrasovatelé
s mnohými formami podzemného krasu. Rozširovaním puklín mrazovými procesmi vzniklo v nich aj niekoľko skalných okien.
V typicky bralnatom reliéfe sú najmä na chrbte a južných i juhozápadných úbočiach skupiny bizardných skalnatých veží,
skál (Biela, Červená, Sovia, Končistá, Hrubá), žľaby a bezvodé krasové dolinky (Široká, Hlboká), vápencové zosypy.
V skalách  sú viaceré chodby, dutiny a jaskyne. Najznámejšia jaskyňa je Aksamitka  v Červenej skale, Brestová diera
pri Bielej skale a asi 30 m dlhá Zbojnícka jaskyňa pod Hrubou skalou, ktorú poznáme podľa 5 m vysokého skalného okna
nazývaného  Zbojnícka brána. Menšie dutiny a jaskyne sú zvyškami väčších podzemných priestorov, ktoré sa zavalili.
Jaskyne boli  známe miestnemu obyvateľstvu už v rannom stredoveku. Rezervácia nie je turistom prístupná. So scenériou
Haligovských skál  sa môže turista zoznámiť zo štátnej cesty II/543 Červený Kláštor - Hniezdne a z okružného turistického
chodníka (zelenej značky) z obce Haligovce na červenú značku vedúcu hrebeňom národného parku. > Plytkou dolinkou
cez Špírky  a popod  Jezovku vystúpime k smerovníku pod Plašnou, ktorý je na hrebeni. Pokračujeme ďalej cestou až
vyjdeme z lesa na rozsiahle luky nad Lesnicou. Vľavo ja vidieť Sokolicu, vpravo je vidieť záver Lesníckej doliny.  Schádzame
do Lesnice. < Malebná zamagurská obec Lesnica leží na severozápade okresu Stará Ľubovňa pri hranici s Poľskou
republikou v nadmorskej výške 485 metrov. Je jednou z najstarších obcí na Zamagurí. V roku 1630 tu bol postavený drevený
kostol sv. Doroty. Koncepciu urbanisticko-architektonického riešenia obce klasifikujeme ako potočnú radovú výstavbu.
Počas storočí tu žili gorali, ktorí sa zaoberali roľníctvom a pastierstvom. Obec leží v blízkosti atraktívneho Prielomu
Lesnického potoka a Prielomu Dunajca. Plná romantiky je pešia prechádzka popri Dunajci a do poľskej Szczawnice.
V katastri obce je prístavisko pltí, na ktorých sa splavuje Dunajec na slovenskej strane. >>> Prechádzame obcou ktorá 
je pekne opravená. Pokračujeme značkou do Lesníckeho prielomu. Vpravo je vidieť hrebeň nad prielomom s vrcholom
Bystrík. Prichádzaním k chate Pieniny sa nám ukazuje Lenícky prielom v pozadí s vrcholom Sokolice. Prichádzame k
 chate kde sa nachádza galéria drevených sôch Goralov. Prechádzame úzkym a hlbokým Lesníckym prielomom až
vyjdeme do prielomu Dunajca. <<< Z turistického hľadiska je to veľmi atraktívne územie, ktoré vymodelovala rieka Dunajec
v podloží pieninského úseku bradlového pásma. Nezvyčajný pohľad na úzky, osem kilometrov dlhý a miestami
až 300 metrov hlboký kaňon s mnohými zákrutami a rozlohou 362 hektárov, ktorý patrí k prírodovedecky, krajinársky
i turisticky najzaujímavejším častiam Pieninského národného parku (2125 ha). Vyznačuje sa vysokou prírodovednou a
krajinársko-estetickou hodnotou. Z jednotlivých petrografických typov hornín sú tu zastúpené rohovcové vápence,
zeleno-červené radiolariové vápence, ílovce a lavicové vápence. Okrem toho sa tu nachádza súbor strednokriedových
hornín, ktorý tvoria tmavé vápence, sliene a ílovce pieninského vývoja a kvartérne fluviálne sedimenty. Rezervácia je
zaujímavá svojou pestrou kvetenou podhorského až horského stupňa spestrená spoločenstvami a spoločným výskytom
teplomilných, prealpínskych druhov, druhov horských až vysokohorských. Početne sú zastúpené karpatské a
západokarpatské endemity. Základom fauny je živočíšstvo západokarpatského, podhorského až horského stupňa
spestrené spoločenstvami skalných biotopov. Prielomom vedie turistický chodník, ktorý je zároveň exkurzno-náučnou
trasou s 10 zastávkami. Krása prielomu sa dá obdivovať aj pri splave Dunajca na pltiach, ktorý je miestnou turistickou
atrakciou. Počas plavby po Dunajci môžete obdivovať vápencové skalnaté bralá a veže týčiace sa takmer z brehov rieky
a často opradené povesťami.  Tri koruny na poľskej strane Dunajca sú s výškou 982 m. n. m. najvyšším vrcholom Pienin.
Ďalším útvarom sú skalné veže vysoké 80 metrov nazvané Sedem mníchov. Tí podľa povesti skameneli, keď sa
„s hriešnymi myšlienkami zakrádali za mníškou“. Najužším miestom splavu je Jánošíkov skok – Dunajec je tu široký
len 10 m, ale dno je až v hĺbke 12 m. Na tomto mieste údajne Jánošík preskočil Dunajec pri úteku pred žandármi a to
tak prudko, že tam dodnes ostal odtlačok jeho topánky. Iná povesť zas hovorí, že členom Jánošíkovej družiny sa mohol
stať len ten, kto na tomto mieste dokázal preskočiť Dunajec. V závere prielomu vyviera krasový prameň nazvaný
Storočná voda, ktorý ani v zime nezamŕza. Ten, kto sa z neho napije, sa vraj dožije sto rokov. >> Dunajec vľavo nás
privíta nádherným skalným brehom.  Pri Dunajci zabočíme vpravo červenou značkou dolu prielomom. Na zákrute v tichej
vode je  plno nádherných veľkých rýb. Postupujeme chodníkom okolo riečiska, nad nami sa týčia strmé skalnaté steny
až prichádzame k prístavisku Slovenských pltí ktoré končia na hranici. V prístavisku čakajú pohoniči s konským povozom,
ktorý záujemcov vozia k chate Pieniny. Prechádzame okolo drevenej búdky ktorá v minulosti predstavovala colnicu.
Naposledy keď sme prechádzali colnicou nás ešte kontrolovali colníci. Po chvíli prídeme na modrú značku ktorá prichádza
sprava a smeruje do prístaviska loďky ktorou sa prepravíme na druhý breh Dunajca. Z loďky je vidieť časť obce
Szczawnica. Vystupujeme na breh a pokračujeme modrou značkou smerom na Sokolicu. Pri vstupe do lesa nás víta
vkusná drevená informačná tabuľa ktorá oznamuje že vstupujete do Pieninského parku národného. Prichádzame na lúku
odkiaľ vpravo je vidieť Kroscienko. Za lúkou začína najstrmšia časť chodník ktorá vedie množstvom serpentín, okolo
chodníka je postavené kovové zábradlie. Pod Sokolicou je postavená drvená búdka kde sa platí za vstup do Národného
parku. Vystupujeme krátkym ale veľmi strmím chodníkom na vrchol Sokolice, z južnej strany vrcholu je osadené kovové
zábradlie ktoré je tu osadené z dôvodu bezpečnosti. Južný svah Sokolice padá takmer kolmo dole k hladine Dunajca.
Vľavo je vidieť prielom Lesnice, obec Lesnica v pozadí Wysoki Wierch. Pokračujeme ďalej modrou značkou. Chodník
vedie lesom po hrebeni. Miestami však vychádza na hranu južného svahu hrebeňa ktorý je zabezpečený kovovým
zábradlím a je z neho výhľad ba Slovenskú stranu. Miestami prechádza úzkym skalným hrebeňom ktorý je taktiež
zabezpečený kovovým zábradlím. Prichádzame k smerovníku Pieninský potok, kde zabočíme vľavo žltou značkou.
Pri smerovníku Przelecz Szopka zabočíme vľavo modrou značkou smerom na vrchol Tri Koruny. Prichádzame k 
začiatku dvojsmernej kovovej lavičky so zábradlím  smerom na vrchol. Sú tu zhotovené drevené lavičky na ktorých si
môžete posedieť, oddýchnuť a počkať kým bude voľná lavička smerom na vrchol. Prechádzame lavičkou, vľavo dole
je vidieť Prielom Dunajca v pozadí sa rozprestiera Spišská Magura. Množstvom kovových schodov vystupujeme na
vrcholovú plošinu.  << Dominantu Pienin tvorí ich najvyšší a najzaujímavejší vrch Tri Koruny, ležiaci v poľskej časti Pienin
nad ľavým brehom Dunajca, pri ústi prielomom. Tri koruny majú až 5 častí: Okrąglica, Płaska Skała, Nad Ogródki,
Pańska Skała a Niżnia Okrąglica, ktorých steny sú okolo 100 m vysoké, podobu kráľovskej koruny. Avšak názov vrchu
nie je odvodený z podoby vrcholu. V minulosti, počas 30-ročnej vojny, sa pod týmto vrchom zišli traja vtedajší králi,
aby rokovali o mieri. Mierovú zmluvu spečatili tak, že na vrchu zakopali svoje koruny. Z najvyššej veže Okrúhlej (Okraglica,
Okrúhlica) je uchvacujúci pohľad do strmín Prielomu Dunajca. Na vrchole je vyhliadková plošina pre 15 osôb, pri
návale vystupujúcich sa na vyhliadke možno zdržiavať iba 10 minút. >>>  Z vrcholu je nádherný kruhový výhľad na okolité
Pieniny. Východným smerom je vidieť vrchol Sokolice, záver doliny Lesnice. Južným smerom je vidieť Červený Kláštor
v pozadí horizont Spišskej Magury. Západným smerom jazero Czorsztynskie a Poľské Pieniny. Nádherné strmé skalnaté
svahy miestami pokryté  trávnatým a lesným porastom.  Späť sa vrátime k smerovníku Przelecz Szopka kde pokračujeme
vľavo žltou značkou smerom do Sromowce. Schádzame nádhernou úzkou a hlbokou skalnatou dolinkou až vyjdeme na
rozsiahle luky okolo obce Sromowce. Na začiatku luky je umiestnený salaš, kde ponúkajú pravé, nefalšovane ovčie
výrobky priamo v kolibe. Salaš je umiestnený pod nádhernou scenériou skál južného svahu Troch Korún. Prechádzame
obcou Sromowce – Nižne až prídeme k turistickej lávke cez Dunajec, postavenej z fondov Europskej Únie. Prechádzame
lávkou cez Dunajec do červeného Kláštora. Z Červeného Kláštora je nádherný výhľad na vrchol Troch Korún. <<< Obec na
pravom brehu Dunajca, pri ústi potoka Lipník. Terajšia obec vznikla spojením osád Nižné Šváby, Červený Kláštor a
Smerdžonka. Historické pramene, napríklad listina kartuziánskeho kláštora z roku 1344, podporujú domienku, že na
mieste terajšieho kláštora v "údolí sv. Antona" stála už v 11. storočí nám neznáma pustovňa. Terajší kláštor založil
magister Kokoš z Brezovice, ktorý podľa rozsudku zmierovacieho súdu z roku 1307 bol povinný za zabitie Fridricha z
Hrhova založiť aj šesť kláštorov. V zmysle tohto rozhodnutia vyčlenil roku 1319 zo svojej skôr založenej obce
Lechnice 62 popluží zeme a daroval ich na tento účel kartuziánom zo Skaly útočiska, terajšieho Kláštoriska v
Slovenskom raji. Títo začali roku 1330 s výstavbou kláštora, najprv zaiste dreveného, iba neskôr, v druhej polovici 14. storočia
prebudovaného z trvanlivejšieho materiálu. Ľudové pomenovanie "červený" dostal iba neskôr podľa toho, že podstrešné
rímsy kostola a kaplniek boli z neomietnutých červených tvárnic. Kláštor už v 14. storočí dostal mnohé dotácie a výsady
(právo mlyna, rybolovu, varenia piva), ďalšie majetky získal kúpou, hospodársky sa veľmi rýchlo vzmáhal a stal sa veľmi
feudálnym panstvom. Mal však i spory s pánmi z Czorsztyna, v období rokov 1431 až 1433 ho dvakrát obsadili husiti,
roku 1545 ho prepadli vojská hradu Niedzica a neprospela mu ani doba charakterizovaná bojmi o uhorský trón po bitke
pri Moháči. Postupne upadal a mnísi sa odsťahovali do Poľska.  >>>  Z Červeného Kláštora pokračujeme hlavnou cestou
smerom na Lipník. Prechádzame časťou Červený Kláštor – kúpele. Po čase prichádzame k motorestu Goralský dvor.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
 
Goralský dvor - Haligovce.
-
-
 
Goralský dvor - Haligovce pohľad z cesty.
-
-
 
Haligovské skaly pohľad z časti Paluby.
-
-
 
Haligovské skaly - Jezovka pohľad z Dier.
-
-
 
Pieniny pohľad z hrebeňa Pod Plašnou.
-
-
 
Tri Koruny.
-
-
 
Prielom Lesníckeho potoka.
-
-
 
Chata Pieniny.
-
-
 
Prielom Lesníckeho potoka.
-
-
 
Prielom Hornádu.
-
-
 
Prevoz na kompe cez Dunajec.
-
-
 
Vstup do Národného parku Pieniny.
-
-
 
Výstup na vrchol Sokolice.
-
-
 
Sokolica - vrchol.
-
-
 
-
-
-
 
-
-
-
 
Lesnica.
-
-
 
Hrebeň.
-
-
 
Sokolica.
-
-
 
Železná dvojsmerná lávka na vrchol Troch korun.
-
-
 
Tri Koruny vrchol.
-
-
 
Zostup z vrcholu.
-.
-
 
Sromowce Nižné.
-
-
 
Lávka cez Dunajec z Sromowiec Nižných do Červeného Kláštoru.
-
-
 
Tri Koruny.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Pieniny, Spišská Magura  / Haligovské skaly
                                   Fotogaléria – Pieniny, Spišská Magura  / Lesnica – Lesnický  Prielom /
                                   Fotogaléria – Pieniny, Spišská Magura  / Sokolica – Tri Koruny  /
                                   Fotogaléria – Pieniny, Spišská Magura  / Motorest – Goralský dvor /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
TOPlist