aktualizované: 22.08.2017 10:44:35

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

7. Slovenský raj-Zejmarská roklina
                            Dňa 23.02.2008 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                       Zimný prechod Slovenským rajom.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie : ŽSR Dedinky – Dedinky – Zejmarská roklina – Geravy – Glacká cesta – Pod Vtáčim hrbom – Podlesok - Hrabušice
 
Dĺžka trasy :  22,5 km         Prevýšenie : 650 m       Čas trasy podľa mapy:  6.30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Muller, Duhán, Mikula, Bílek, Vozárová, Matis, Petruš, Gengeľ, Šlacký
 
Nečlenovia KST MŠK : 1 účastník                               
                       
 
Turistická mapa  SLOVENSKÝ RAJ  č.124    Turistický atlas list č.  137, 177
 
Popis trasy :
Trasu začíname na ŽSR Dedinky zelenou značkou smerom Dedinky. Značka vedie priehradným múrom Palcmanská maša.
Počasie je pekné slnečné ale chladné. Hladina priehrady je zamrznutá, na okraji priehrady ležia Dedinky v pozadí je vidieť
Gačovskú skalu. <<< Palcmanská Maša je najväčšia vodná nádrž na území Slovenského raja, vytvorená na hornom toku
rieky Hnilec, v kotlinovitom rozšírení údolia pod južnými skalnatými zrázmi Geráv. Na jej brehoch vyrástli ubytovacie,
športové a rekreačné zariadenia. Priamo na jazere sú umiestnené zariadenia rybného hospodárstva. Pri brehoch vodnej
nádrže Palcmanská Maša vznikla v roku 1933 zlúčením obcí Imrichovce a Štefanovce obec Dedinky. Vodná nádrž je
dôležitou súčasťou energetického systému. Voda z nej sa odvádza na juh tunelom popod Dobšinský kopec do Dobšinej,
jeho dĺžka je 2713 m s výškovým rozdielom 269 m.. Plocha je približne 85 ha. Prečerpávacia vodná elektráreň Dobšiná j
e prvou väčšou prečerpávacou vodnou elektrárňou na Slovensku. V prevádzke je už od roku 1953. Zaujímavosťou je, že
voda je prevádzaná z povodia Hnilca do povodia Slanej. Cestou obchádzame priehradu až pod strojovňu sedačkovej
lanovky na Geravy. Tu odbočíme červenou značkou smerom Biele vody. Vystupujeme lyžiarskym svahom, snehu nie je
veľa a preto sa postupuje dobre. Po prejdení nevysokého hrebeňa sa pred nami ukážu domy Bielej vody. Nachádza sa tu
Reedukačné centrum Mlynky – Biele Vody, nachádza v obci Mlynky, časť Biele Vody. Prechádzame Bielymi Vodami k 
ústiu Zejmarskej rokliny. Od smerovníka odbočíme vľavo modrou značkou smerom Geravy. <<< Zejmarská roklina je
sprístupnená tiesňava v južnej časti Slovenského raja vytvorená tokom, ktorý steká z planiny Geravy. Potok, ktorý ňou
preteká, ústi do Hnilca pod osadou Mlynky - Biele Vody. Jeho hlavným zdrojom je výdatná vyvieračka Zejmarská studňa.
Potok vytvára niekoľkostupňovú sústavu vodopádov pomenovanú na počesť kpt. Jána Nálepku (hrdina z bojov v Rusku
počas 2. svetovej vojny), ktorý pôsobil v osade Biele Vody ako učiteľ. Tiesňavu sprístupnili členovia Horskej služby
roku 1963. >>> Prechádzame roklinou, dno je voľné bez snehu. Svahy sú skoro bez snehu, len miestami sú zvyšky
lavínového snehu. Prichádzame k prvému kovovému rebríku ktorým prekonáme nižšiu skalnú stenu a sme už pod
niekoľkostupňovou sústavou vodopádov pomenovanú na počesť kpt. Jána Nálepku. Rebríkmi obchádzame vodopády
na ktorých sú ešte zvyšky ľadu. Nad vodopádmi je odbočka vpravo na skalnú vyhliadku odkiaľ je výhľad na lyžiarske
svahy nad Mlynkami. Dno záveru rokliny je veľmi skalnaté bez snehu, pomaly vzchádzame na planinu Geravy k vratnej
stanici sedačkovej lanovky. Na lúke je súvislá vrstva snehu a nádherné slnečné počasie. Reštaurácia je zatvorená,
preto trochu postojíme na slnku a pokračujeme ďalej červenou značkou smerom na Malú Poľanu. Na lúke sa voľno
pohyboval koník s hrubou srsťou a peknou bielou škvrnou na čele. Prechádzame rozsiahlymi lúkami smerom na
Suchý vrch. Značka vedie lesnými cestami a chodníkmi z ktorej nie sú žiadne výhľady. Po čase prechádzame rozsiahlou
lúkou pri bývalej horárni Glac, pri smerovníku odbočíme modrou značkou smerom k ústiu Suchej Belej. <<< Slovenský raj
je horské pásmo na východnom Slovensku v oblasti Spiša. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí
Slovenska. Z geomorfologického hľadiska leží v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria a juhovýchodnej časti
Fatransko-tatranskej oblasti. Oblasti horského pásma Slovenského raja chráni Národný park Slovenský raj, ktorý je
jedným z deviatich národných parkov na Slovensku. Je charakteristický členitým terénom - roklinami, potokmi s
vodopádmi a krasovými formami, ktoré sú pre turistov sprístupnené formou chodníkov, v náročnejších častiach aj
technickými pomôckami. Najvyššie vrchy sú Veľká Knola (1 266 m n. m.) a Havrania skala (1 157 m n. m.). Najnižšie
miesto je v bode, kde Hornád opúšťa park  466 m n. m. >>> Po čase prechádzame rozsiahlou lúkou na Malej Poľane.
Ak sa otočíme južným smerom je vidieť vrchol Havranej skaly. Postupujeme asfaltovou cestou k záveru Suchej Belej.
Pri prístrešku je už tradičné miesto oddychu. Od  záveru Suchej Belej   pokračujeme žltou značkou Pod Vtáčim hrbom,
vľavo červenou značkou smerom Vydrník. Spočiatku značka vedie po širokej lesnej ceste kde za chvíľu odbočte z cesty
vľavo kde je jediná možnosť výhľadu na Vysoké Tatry a Hornádsku kotlinu. Vrátime sa na cestu až prídeme k smerovníku
Nad Podleskom kde značka opúšťa cestu a vpravo zabočí do lesa. Tú už zostupuje pomerne strmo dolu lesom. Na
severnej strane sa nachádza ešte sneh a preto zostup je náročnejší z dôvodu šmýkania sa na koreňoch stromov a je
potrebne dávať pozor pri zostupe. Zídeme na cestu kde zabočíme vľavo modrou značkou okolo Ranča, zastavíme sa v
 reštaurácii Harmanka kde si posedíme, oddýchneme. Pokračujeme cez most, okolo parkoviska na cestu. Vpravo od
cesty je postavená veža, ktorá sa používa pri niektorých adrenalínových športoch. Počasie je stále celkom pekné, vľavo
je vidieť Vysoké Tatry. Postupujeme cestou, prejdeme cez most, Mýtom až vstupujeme do Hrabušic. <<< Prvá písomná
zmienka o obci Hrabušice sa datuje do roku 1279, kedy sa nazývala Compositi. V ďalšom historickom vývoji sa jej
názov menil nasledovne: z roku 1284 je písomne doložený názov Capusdorf, z roku 1307 Kabuzdorf, z
 roku 1440 Kaposztafalva, z roku 1773 Hrabusicze, z roku 1786 Hrabussice, z roku 1920 Hrabošice, z roku 1927
Hrabušice. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Káposztafalu. Kostol je zasvätený sv. Vavrincovi, diakonovi.
Pôvodne románsky z polovice 13. stor., v polovici 14. stor. rozšírený severnou sakristiou, začiatkom 15. stor.
postavené nové presbytérium a severná kaplnka, okolo roku 1500 rozšírili sakristiu a roku 1782 zaklenuli loď pruskými
klenbami a pristavali južnú predsieň a severnú komoru. Po požiari roku 1916 vežu prestavali s použitím pôvodných
románskych častí. Bočný oltár sv. Anny s pseudogotickou oltárnou architektúrou, do ktorej je vložená gotická skriňa
s plastickou skupinou Mettercie z roku 1515 až 1520. V nadstavci je gotická socha sv. Barbory z prvej polovice 16. stor.
kazateľnica je rokoková z čias okolo roku 1760, na parapete rečnišťa sú sochy 4 anjelov. Krstiteľnica je renesančná
z pieskovca, jej tepaný vrchnák je z roku 1656 od M. Zimmermana. Organ rokokový z čias okolo roku 1770.
Monštrancia rokoková od J. Szillassyho. Medené cibórium je z 15. stor. >>> Prichádzame do centra obce, okolo
večne zatvoreného informačného centra.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Palcmanská Maša, Dedinky, v pozadí Gačovská skala.
-
-
Palcmanská Maša v pozadí Dobšínsky kopec.
-
-
Dedinky v pozadí Gačovská skala.
-
-
Odbočka z cesty k sedačkovej lanovke.
-
-
Palcmanská Maša.
-
-
Bielé Vody.
-
-
Južné skalnaté steny Zejmarskej rokliny.
-
-
Ústie Zejmarskej rokliny.
-
-
Jeden z mála rebríkov v rokline.
-
-
Nálepkové vodopády.
-
-
Bočná obchádzaka Jánošíkových vodopádov.
-
-
Sústava vodopádov pod názvom Nálepkové vodopády.
-
-
Rebríky ktorými sa obchádzajú Nálepkové vodopády.
-
-
Rebríky ktorými sa obchádzajú Nálepkové vodopády.
-
-
Rebríky ktorými sa obchádzajú Nálepkové vodopády.
-
-
Vrchná časť sústavy Nélepkových vodopádov,
-
-
Vrchná časť sústavy Nélepkových vodopádov,
-
-
Záver Zejmarskej rokliny.
-
-
Geravy.
-
-
Dlhoročné spolunažívanie človeka a koňa vypestovala túto vzájomnú dôveru.  
-
-
Voľnosť pohybu v tejto nádhernej prírode.
-
-
Glacká cesta smero na Suchý vrch.
-
-
Rozsiahlá lúka pri bývalej horárni Glac s už napoužívanou studňou uprostred lúky.
-
-
Veľká Poľana v pozadí Kráľová hoľa.
-
-
Vysoké Tatry pohľad z cesty sponad Podlesku.
-
-
-
Podlesok. Veža používaná pri adrenalínových športoch.
-
-
Podlesok. Veža používaná pri adrenalínových športoch.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Slovenský raj / Zejmarská roklina /
                                  Fotogaléria – Slovenský raj / Glacká cesta /                                     
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
 
 
 
 
TOPlist