aktualizované: 05.09.2017 08:43:39

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

23. Krompašská 52-ka
                          Dňa 28.06.2008 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                Prechod Volovskými vrchmi – 52 ka.
 
 
Usporiadateľ :  KROVYS Krompachy
 
Trasa akcie : Krompachy – Žakarovské lúky – Tatárkov kríž – Havrania hlava – Bukovec -
 
                     Poráč- Vysoký vrch – Galmus – Biela skala – Čarda - Krompachy
 
Dĺžka trasy :  52 km         Prevýšenie : 1600 m       Čas trasy podľa mapy:  12.00 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Petruš, Jánoš, Neubeller, Uhrín, Olšavský
 
                       
 
Turistická mapa  VOLOVSKÉ VRCHY - Krompachy   č. 125    Turistický atlas list č. 139, 140, 179, 180
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname od mapy Galmus pri Mestskom úrade. <<< Prvý hodnoverný písomný doklad o existencií Krompách
pochádza z listiny kráľa Ladislava IV. z roku 1282. V tej dobe boli majetkom kráľovského Spišského hradu.
Od začiatku 14. storočia pribúdajú listinné doklady s údajmi o obchode s meďou, trhových právach, významných
osobnostiach a ozbrojených konfliktoch. Obdobia bez vojen boli vyplnené vnútornými majetkovými spormi, alebo
povstaniami, ktoré vždy znamenali prekážku pre rozvoj. Napriek tomu v 16. storočí bývalo v Krompachoch toľko šľachtických
rodín, že vytvorili samostatný administratívny celok. V tomto období tiež do mesta prichádzali bohatý kupci s rodina.
V roku 1602 bola po dohode so zemepán poddanská práca nahradená odvodmi. Odvtedy boli Krompachy považované za
slobodné kráľovské mesto. Roku 1670 do mesta vpadli Kuruci. Miestnymi zemepánmi sa v tom období stal rod Csákyovcov.
V roku 1831 vypukli v meste tri spišské sedliacke povstania, ktoré súviseli s epidémiou cholery. >>> Spred mestského úradu
ulicou okolo domu kultúry smerom na Plejsy, zabočíme prvou ulicou vľavo, potom prvou ulicou vpravo hore kopcom k
Strednej združenej školy, pred školou sa pustíme vpravo a potom chodníkom do lesa ktorý je značený miestnym značením
žlto – biele trojuholníky.  Pred školou postojte a obzrite sa, odtiaľ je najlepší výhľad na mesto. Vľavo centrum mesta okolo
mestského úradu, vpravo pohľad smerom na Kolinovce v pozadí Hornádska kotlina so siluetou Vysokých Tatier. Chodník
vedie riedkym borovicovým lesom na Bačov vrch, pokračujeme vpravo modrou značkou vpravo smerom Plejsy. Z chodníka
je najlepší pohľad na lyžiarsky areál Plejsy, kde pred nami sa ukazujú lyžiarské trate v hornej polovici areálu. Chodník vedie
bočným lúčnym svahom Bačového vrchu ďalej lesom. V mieste kde modrá značka zabočí prudko vpravo do kopca,
pokračujeme po ceste značenej miestnym značením žlto – biele trojuholníky ktoré nás  lesnou cestou vyvedie až na
Žakarovské lúky. Rozsiahle lúky na hrebeni ktoré smerom nad Žakarovce zaberajú celý južný svah. Milovníci lúčnych
kvetov a rastlín tu nájdu množstvo rozmanitých druhov rastlín a kvetov. Po príchode na červenú značku zabočíme vpravo
hrebeňom smerom na Plejsy. Z cesty je vidieť masív Kojšovskej holi. Chodník vedie lesíkom a lúčnym porastom po pevnej
širokej ceste okolo smerovníka Priehyba Plejsy – stretávajú sa tu všetky štyri farebné značené chodníky, smerovníka
Sedlo pod Krompašským vrchom, pokračujeme vpravo cez lúku, odkiaľ máme prvý výhľad na Bielu skalu. Pokračujeme
zelenou značkou vľavo popod Krompašský vrch. Po chvíli schádzame dolu svahom odkiaľ pred nami sa ukáže vpravo
hrebeň Kojšovských vrchov s Kojšovskou hoľou. Vľavo je vidieť Folkmarskú skalu, pod nami je v hustom mlieku utopená
Hnilecká dolina. Prichádzame k Tatárkovému krížu Na hrebeni v sedle sa nachádza liaty železný banícky kríž, ktorý bol
postavený na podnet správcu miestnych lesov Jána Tatarku v roku 1820. Pokračujeme vpravo zelenou značkou. Po chvíli
prechádzame pásom lesa ktorým vedie vysoké napätie. Odtiaš je pohľad na Slovinky, Poráčsku dolinu a hrebeň Galmusa.
Až po Kotov kríž cesta vedie bočným svahom lesa a nie sú z nej výhľady. Zo skládky dreva pri kríži je vidieť vrchol
Slovinskej skaly. Postupujeme cestou lesom po chvíli krátkym strmším výstupom vyjdeme na vrchol Havranej hlavy.
Vrchol je zarastený lesom a nie sú odtiaľ výhľady. Miestny názov Čuba, v minulosti vrchol vrhol holý a porastený
borievkami, dobré miesto na zber borievok. Pokračujeme chodníkom do sedla Svinská jama jama  / miestny názov
Svinčová jama /. Zo sedla odbočuje žltá značka smerom Lacemberská dolina, Suchinec, Poráčska dolina. Vystupujeme
hore lesom porasteným trávou, až prídeme na hrebeň kde už pokračuje hustý les. Pred Orlím vrchom začínajú polomy
ktoré odkryli hrebeň. Staré polomy sú už porastené trávou a krovím. Nové polomy ešte nie sú zacelené. Začínajú už
prvé výhľady vľavo na Hnileckú dolinu, vpravo Slovinskú skalu a Lacemberskú dolinu. Postupne prechádzame hrebeňom
do sedla pod Štadujkou. Vpravo v lese je vyznačený prameň vody. Vychádzame na hrebeň pred Korbanom, odkiaľ je už
výhľad na Poráč, hrebeň Galmusa a Hnileckú dolinu, vrchol obídeme vpravo lesom až zídeme do sedla Pod Bukovcom.
Zľava prichádza modrá značka zo Švedlára a pokračuje cez Bukovec, Poráč a Galmus do Krompách. Po krátkom ale
 strmšom výstupe vychádzame na začiatok rozsiahlych lúk hrebeňa Bukovca. Lúky sa tiahnu vľavo južným svahom Bukovce,
vpravo sa tiahne hustý les do Lacenberskej doliny a ďalej až na Slovinsku horu. Pokračujeme po lúke okolo lesa až
prichádzame k smerovníku na  Bukovci. Vrchol Bukovca je oproti smerovníku na juh. Z vrcholu je vidieť do Hnileckej doliny,
hrebeň Volovských vrchov zo Zlatým stolom a Volovcom. Na vrchole Bukovca je stožiar na ktorom boli namontované
meracie prístroje ktoré merali smer a silu vetrov. Značka smeruje severo - západným smerom  rozsiahlymi lukmi popod
Holý vrch k smerovníku Pod Holým vrchom. Tu odbočuje modra značka vpravo po ceste nenápadným hrebeňom, postupne
cesta zabočí vpravo popod Svinský hrb až prídeme k smerovníku Poráč rázcestie na asfaltovej  ceste. Východným smerom
je záver peknej Poráčskej doliny. Západným smerom sú rozsiahle lúky smerom na Jaseň, Lazčík, nad Rudňany a pohľad
do Hornádskej kotliny. Prekročíme cestu a okolo starej ťažobnej veže ktorá je vľavo až prídeme na asfaltovú cestu ktorou
dôjdeme k smerovníku v centre obce.  <<< Prvá písomná zmienka o obci Poráč je z roku 1277. V roku 1382 sa objavuje
pod názvom Vereshégy, čo v preklade z maďarčiny znamená Červený vrch. Pomenovanie súviselo s charakteristickým
zafarbením horniny v blízkom okolí. V roku 1471 sa uvádza nemecká verzia názvu Rotenberg. Až v roku 1474 sa objavuje
jej súčasné pomenovanie Palocz, Porach. Najstaršie dejiny Poráča sú spojené s miloveckým panstvom. Po Apródovcoch
zo Šariša a Počovcoch z Chraste získal obec v 15. storočí spišský kastelán Ladislav Lapispataky. To však netrvalo dlho,
začiatkom 16. storočia Poráč získali Mariássyovci, z Markušoviec. >>>  Pokračujeme k obecnému úradu, kde medzi budovou
obecného úradu a budovou pohostinstva pokračujeme zelenou značkou smerom hore asfaltovou uličkou, až prídeme na
lúky na okraji obce. Značka smeruje rovno hore lúkou k smerovníku Pri kríži. Z okraja obce začínajú prvé výhľady do okolia.
Pri smerovníku Pri kríži pokračujeme vpravo miestnym značením červeno – biele trojuholníky smerom k smerovníku
Pod Vysokým vrchom, kde odbočuje vľavo na vrchol Vysokého vrchu. Nevysoký kopček ale o to je z neho nádhernejší
kruhový výhľad. Popis výhľadu :Ak sa otočíte k východu pod sebou vidíte pekný lúčny hrebeň Galmusa ktorý sa tiahne
smerom na Zbojský stôl.  Sprava na obzore sa nachádza náhorná plošina Slovinskej skaly s nádhernými vrcholovými
lúkami, vpravo pod ňou sú lúky sedla Suchinec. Od Slovinskej hory až pod Bukovec sa tiahnu  rozsiahle horské lúky.
V minulosti sa lúky udržiavali kosením, pasením dobytka, čistením od kríkov, dnes sú zanedbané, postupne zarastajú
kríkmi. Nad lukmi pokračuje najvyšší vrch v okolí Bukovec,  ďalej Holý vrch od ktorého sa tiahne až po Závadku nádherný
lúčny hrebeň z ktorého je rozhľad na obe strany. Za ním obrysy Vraních vrchov, v pozadí Vraních vrchov sa vypína masív
Kráľovej holi. V prípade dobrých poveternostných podmienok môžete vidieť hrebeň Nízkych Tatier až po Veľkú Vápenicu. 
Ďalej preskočíte  pohľadom  na Západné Tatry ktoré sa črtajú nízko na obzore. Hrebeň Vysokých Tatier sa začína
výrazným vrcholom Kriváňa, pokračujúc zubatým ostrým Tatranských vrcholov, končiac štíhlym Lomnickým štítom. Vpravo
sa týči hrebeň  menších o to malebnejších Belianskych Tatier.  Tiahly nízky horizont ukrýva tajomné a nepoznané
Levočské vrchy, pokračuje  hrebeňom  Braniska cez najvyšší vrchol Smrekovicu, pokračujúc Rudnikom, Rajtopikami
končiac pohľadom na Sľubici.   Ak sa otočíte na západ, máte pred sebou krásny výhľad na Hornádsku kotlinu s v strede
ležiacou Spišskou Novou Vsou.  Vpravo dominanta Spiša - Spišský hrad a Dreveník. Z vrcholu zídeme východným
smerom dolu lúčnym svahom a pokračujeme hrebeňom okolo borovicového lesíka ktorý sa nachádzal vpravo. Mierne
zvlneným miestami skalnatým hrebeňom postupne prídeme na modrú značku ktorou pokračujeme ďalej hrebeňom
Galmusa. Na zbojskom stole prechádzame lúkou ktorá vpravo smerom k Poráčskej doline vytvára rozsiahle bludisko lúk,
v ktorých veľmi často prežíva vlčia rodinka. Až po Nad Sejkovú značka vedie lesom preto odtiaľ nie sú žiadne výhľady.
Pri smerovníku Nad Sejkovou  hrebeň po polomoch poskytuje množstvo výhľadov na Hornádsku kotlinu, hrebeň Braniska,
Dreveník a na tajomné a nepoznané Levočské vrchy.  Po chvíli prídeme na veľkú tiahlu lúku, v strede lúky stojí ihličnatý
strom, v minulosti bol pod ním kolmý vchod do podzemia vystužený drevom. Slovinský speleológovia ním objavovali
podzemné priestory. Po skončení prieskumov vchod sa začal prepadať až sa celkom zasypal. Oproti cez cestu sa však
prepadlo dno jamy a otvoril sa ďalší vchod do podzemia, tu už však nikto nerobí prieskum. Pokračujeme po ceste cez
úzku napodobeninu tiesňavy až vyjdeme z les pri poľovníckej chate Galmus. Pri chate je prístrešok kde je možné ukryť
sa v prípade zlého počasia. Pokračujeme vpravo žltou značkou hore lúkou, na konci lúky je možnosť pohľadu do
Hornádskej kotliny v prípade dobrého počasia je možnosť vidieť Vysoké Tatry. Postupne prídeme na lúku, kde je prameň
vody jediný pod Bielou skalou na prístupových chodníkov. Pokračujeme vpravo krátkym ale strmším výstupom na
vrcholovú lúku Bielej skaly, vpravo na vrchol Bielej skaly. Južný skalnatý svah Bielej skaly je otvorený s možnosťou
výhľadu na Slovinky a hrebeň z Plejsoch na Bukovec.  Dole sa nachádza stará banícka obec Slovinky. Z  vrcholu
pokračujeme zelenou značkou smerom Krompachy. Z vrcholovej lúky vľavo je vidieť štíty Vysokých Tatier. Značka
vedie po východnom okraji vrcholu, po chvíli zabočí prudko vpravo dole lesom. Zostup vedie strmým úzkym chodníkom,
preto pri zostupe je potrebné zvýšiť opatrnosť zostupu. Chodník postupne vedie miernejším hrebeňom lesa, striedajúci
sa s lúčnym alebo mladým ihličnatým porastom až na lesnú cestu kde pokračujeme vľavo po ceste dole dolinou.
Značka vedie širokou lesnou cestou ktorá končí až v meste. Po zídení na otvorenejšiu časť dolinky vpravo pod cestou
sa nachádza chata pod Vápencom kde je možnosť občerstvenia. Pokračujeme do vitálneho sveta VELNES kde je
koniec trasy. Tu sa podávalo občerstvenie, účastnícke listy a odznaky. Je tu priestor kde sa dá posedieť, dať si pivo,
oddýchnuť si pri hudbe v príjemnom prostredí. Do centra mesta je už na skok.   
-
-
Mapa trasy :         
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
 
-
-
 
Žakarovské lúky.
-
-
 
Biela skala začiatok hrebeňa Galmus pohľad zo zelenej značky.
-
-
 
Výstup na Havraniu hlavu.
-
-
 
Sedlo Svinská jama.
-
-
 
Slovinská skala pohľad z Orlieho vrchu.
-
-
 
Obec Poráč pohľad z Orlieho vrchu.
-
-
 
Korban pohľad zo zelenej značky.
-
-
 
Hrebeň na vrchol Bukovca.
-
-
 
Vrchol Bukovca.
-
-
 
Pod Holým vrchom.
-
-
 
Slovinská skala pohľad spod Holého vrchu.
-
-
 
Pod Holým vrchom.
-
-
 
Vysoký vrch nad Poráčom pohľad spod Holého vrchu.
-
-
 
Poráčska dolina pohľad zo záveru Poráčskej doliny.
-
-
 
Občerstvenie v obci Poráč.
-
-
 
Vysoký vrch.
-
-
 
Vysoký vrch - vrchol.
-
-
 
Poráč v pozadí Bukovec pohľad z Vysokého vrchu.
-
-
 
Spišský hrad, Dreveník v pozadí Levočské vrchy pohľad z modrej značky.
-
-
 
Galmus - veľká lúka.
-
-
 
Južné skalnaté svahy Bielej skaly.
-
-
-
 
Cieľ trás - vitálny svet Velnes.
-
-
 
-
-
-
 
-
-
-
 
-
-
-
 
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria trás - Krompachy / Plejsy - Bukovec - Poráč /
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria trás - Krompachy / Krompachy - Galmus - Poráč  /
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria trás - Krompachy / Vysoký vrch  /
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria trás - Krompachy / Biela skala /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
 

 

TOPlist