aktualizované: 05.09.2017 08:43:39

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

14. Súľovské skaly - Súľovský hrad
                                        Dňa 26.05.2013 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                                       Prechod Súľovskými vrchmi.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie :  Súľov – Gotická brána – Súľovský hrad – Lúka pod Súľovským hradom – sedlo Roháč Čiakov - Súľov
 
Dĺžka trasy :   10  km         Prevýšenie :   430 m       Čas trasy podľa mapy:  4 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacka, Muller, Mullerová, Čupaj, Olšavský, Olšavská, Papcun, Sakmár, Sakmárová,
 
                                Kunová, Kandričák, Mosin, Šefčíková, Uhrín, Gengeľ                        
 
 
Turistická mapa  SÚĽOVSKÉ  VRCHY  č. 157        Turistický atlas list č. 49, 50
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname v obci Súľov modrou značkou smerom chaty v prístupovej tieňavy do obce.
<<<  Súľov ako samostatná jednotka osídlenia sa spomína už v roku 1193. V tom čase patrila zemianskym rodinám Súľovských,
Hradňanských a Sirmiensisovských. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, spracovaním dreva.
Prvou písomnou správou o obci Súľov je listina uhorského panovníka - kráľa Bellu III. z uvedeného roku 1193. Touto listinou
kráľ udeľuje zeme Kameničany a Predmier so Súľovom Vratislavovi, svojmu služobníkovi na Trenčianskom hrade za zásluhy
"v dalmatskej vojne" v roku 1167 a zároveň povýšil Vratislava a jeho dedičov na šľachticov. V listine je podrobný popis
darovaného územia." Hranica začína pri Váhu, pokračuje stredom roviny, prechádza cez akýsi potok oproti lesu a po úpätí
vrchu vedie k Jablonovskému potoku tam, kde sa tento vlieva do riečky Hradňanky ". Ide len o označenie riečky a nie
označenie názvu obce. Tento údaj je však najstarším. Túto nepublikovanú listinu nepoznáme v plnom znení, originál je
uložený v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti. >>> Prechádzame pekne upraveným centrom obce s detským ihriskom
dole obcou. Pokračujeme okolo výstupového chodníka na Súľovské skaly až k najstaršej turistickej chaty v Súľovských
skalách. Zaspomínať si na našu prvú trojdňovú turistickú akciu v Súľovských skalách ktorá sa uskutočnila v roku 2005.
Ubytovaný sme boli v chate Súľovčanka, nezabudnuteľný zážitok. Vrátime sa na parkovisko a pokračujeme zelenou značkou
smerom na hrebeň Súľovských skál. <<<  Súľovské skaly sú geomorfologický podcelok Súľovských vrchov, charakteristický
výrazným členitým reliéfom. Nachádzajú sa približne 10 km smerom na juh od mesta Bytča. Sú turisticky vyhľadávanou
lokalitou, nachádza sa v nich národná prírodná rezervácia Súľovské skaly. Nachádzajú sa v západnej časti Súľovských vrchov.
Zo západu ich ohraničuje Manínska vrchovina, z východu Domanižská kotlina, Skalky a Žilinská kotlina. Súľovské skaly sú
zoradené v oblúku, ktorého vrchol je na severe a ramená smerujú na juhozápad a juhovýchod. Horninovým základom
Súľovských skál je zväčša charakteristický treťohorný (konkrétne eocénny) karbonátový zlepenec (s klastami starších
rozrušených vápencov a dolomitov) tvoriaci súčasť borovského súvrstvia centrálnehokarpatského paleogénu. Zlepence
sú nedokonale vrstevnaté, čo naznačuje že vznikali v dynamickom prostredí, pravdepodobne priamo pod vápencovými
útesmi vtedajšieho mora. Podložie tvoria staršie druhohorné dolomity a slienito-bridličnaté súvrstvia. Terén bol v priebehu
neogénu zvrásnený, pričom sa vytvorili početné antiklinály a synklinály. S postupom času sa potom prejavil jav označovaný
ako inverzia reliéfu, kedy rozpraskané horniny v osovej časti antiklinály podľahli erózii skôr ako synklinálna časť, preto
pozostatky synklinály budujú dnes vyššie časti územia ako kedysi vyššie položené antiklinály. Osou vrcholu bývalej antiklinály
teraz vedie dolina typu combe, ktorá vyúsťuje do obce Súľov - Hradná. Ide o relatívne malú plochu územia s vysokou
koncentráciou geomorfologických tvarov ako poskladané skalné veže, strmé bralá, ihly, okná, homole a pod., s často
bizarným tvarom. Jedným z najznámejších útvarov je Gotická brána. V Súľovských skalách sa nachádzajú aj dve jaskyne
(jednou z nich je Prírodná pamiatka Šarkania diera) a zrúcanina Súľovského hradu>>>  Je pekné slnečné počasie, na
oblohe je vysoká riedka oblačnosť. Chodník začína spočiatku veľmi strmo stúpať hore lesom. Na chodníku je ešte miestami
drevená výstuž chodníka so schodmi na uľahčenie výstupu.  Vychádzame z lesa pod prvé skalnaté steny ktoré vystupujú z
 rozsiahleho  zeleného lesa. Nádherné skaly sivo tieňované. Postupujeme popod skaly až prichádzame k nádhernému
skalnému útvaru Gotickej bráne cez ktorú vystúpime na vrchol skál. Odtiaľ sa nám ponúka nádherný výhľad do okolia,
juhovýchodným smerom pod nami leží rekreačné stredisko KINEX. Severovýchodným smerom sa tiahne hrebeň
Súľovských skál s výraznou dominantou najvyšším vrcholom Súľovských skál - Brada.  Severozápadným  smerom sa
tiahne dolina z Predmieru cez Jablonové do Súľova. Postupujeme nádhernými skalami ako na hojdačke, krátke výstupy
sa striedajú s krátkymi zostupmi. Postupujúc  skalami prichádzame k Súľovskému hradu. Nepatrné zvyšky jeho múrov sa
nachádzajú medzi ťažko prístupnými skaliskami vysokého Roháčskeho vrchu v blasti známych Súľovských skál.
<<<  Súľovský hrad, v historických prameňoch niekedy nazývaný aj Roháč, nemal väčší strategický význam. Bol to malý,
pozorovací hrad so značným výškovým rozdielom jeho hornej a dolnej časti, ktoré boli spojené tunelovou chodbou,
vytesanou do skaly. Slúžil na pozorovanie ciest a ako úkryt cenností okolitým zemanom a šľachte v čase vojenských
udalostí. Hoci tradícia kladie jeho pôvod do 12. či 13. storočia, sama jeho stavba nie je staršia než z 15. storočia.
Zaujímavá je nielen jeho poloha, ale aj spôsob a praktické prispôsobenie stavby prírodným skalným útesom, ktoré boli
často súčasťou jeho múrov a stien. V stredoveku patril rodine Súľovských. Roku 1550 ho kráľ Ferdinand I. daroval
Šebastianovi Sirmienskemu, ktorý pri obliehaní Viedne prebehol z tureckého vojska na cisársku stranu. Pôvodní majitelia
ho však nechceli vydať a v neskorších sporoch Rafael Podmanický hrad vypálil. Nakoniec sa predsa len hrad dostal do
rúk Sirmienskeho, ktorý ho nechal obnoviť. Jeho synovia prijali dokonca meno predchádzajúcich majiteľov a rodina
Súľovský-Sirmiensis vlastnila potom hrad až do konca feudalizmu. Pravda, od konca 16. storočia mala už táto rodina
vlastné kaštiele v obci pod hradom a na hrade bývali už iba vojenské stráže. Aj tieto však v 18. storočí hrad opustili a
odvtedy sa rozpadáva. >>>  Ozajstné orlie hniezdo doslova prilepené vysoko na strmých skalách. Úzky chodník
obchádza skalnú stenu a cez úzku skalnú rozsadlinu za pomoci kovového rebríka sa dostaneme k úzkej štrbine ktorou
sa dostaneme na nádvorie hradu. Vychádzame na najvyšší bod hradu. Videl som fotografie, čítal som o nádhere
Súľovských skál, ale pohľad ktorý sa nám ponúkol mi vyrazil dych. Nič lepšie nemôže zobraziť túto neskutočnú krásu
ako pohľad vlastných očí. Nádherné zelené more z ktorého vystupuje hrebeň sivo tieňovaných skál ktorý obkolesuje
nádhernú zelenú dolinu so Súľovom v strede. Ťažko je opisovať túto nádheru, proste je potrené to vidieť. Úzkou štrbinou
sa vrátime na značku a pokračujeme úzkou skalnou rozsadlinou smerom Na lúku pod Suľovským hradom kde
 pokračujeme červenou značkou ďalej po hrebei. Chodník vedie lesom. Okolo chodníka stoji množstvo kamenných
stĺpov. Z chodníka odbočujú vpravo vychodené chodníčky na skaly z ktorých je veľmi dobrý výhľad na dolinu a okolité
skalné steny. Pod vrcholom Brada sa nachádza najkrajšia vyhliadková skala. Je najvyššie položená a výhľad je ako
z lietadla. Pred nami sa tiahne celá Súľovská dolina so Súľovom a Hradnou v pozadí sa ukazujú vrchy okolo Manínskej tieňavy.
Okolo chodníka sa stále nachádzajú rôzne skalnaté útvary. Prichádzame do sedla Roháč – Čákov kde odbočíme vpravo žltou
značkou smerom Súľov. Schádzame dole svahom až prichádzame k nádhernému skalnému útvaru Obrovská brána, ktorá
potvrdzuje svojou veľkosťou svoje pomenovanie. Obrovská skalná brána široká asi 5m, vysoká asi 10 m, ohraničená
mohutnou skalnou obrubou. Pokračujeme chodníkom až prichádzame na najužšie miesto skalnej rozsadliny. Ozaj úzke
miesto cez ktoré je potrebné prechádzať bokom, objemnejší človek môže tu mať problémy prejsť. Schádzame na lúku
ohraničenom lesom z ktorého vyčnievajú skalné steny. Pokračujeme lúkou dole dolinou cez Súľov k chate Súľovčanka.   
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Penzión Pútnik v Súľova – Hradná.
-
-
Obec Súľov v pozadí Súľovský hrad, vpravo sa nachádza Brada, najvyšší vrchol Súľovských skál.
-
-
Hlavná cesta obcou Súľov.
-
-
Najstaršia turistická chata v Súľovských skalách – Súľovčanka. Prvá trojdňová turistická akcia bola v Súľove,
kde sme boli ubytovaný práve v Súľovčanke. Najčastejšie spomíname sparťanské podmienky v chate.
-
-
Výstup strmším chodníkom na hrebeň Súľovských skál.
-
-
Nádherný skalný útvar v Súľovských skalách – Gotická brána.
-
-
Pohľad na podnikovú chatu KINEX z hrebeňa Súľovských skál.
-
-
Na hrebeni Súľovských skál.
-
-
Skalná štrbina ktorou sa vchádza do Súľovského hradu.
-
-
Na hornom nádvorí Súľovského hradu.
-
-
Diera v hradnom múre ktorým sa vchádza do Súľovského hradu.
-
-
Úzka skalná rozsadlina ktorou sa vchádza zo sedla Pod Súľovským hradom
smerom na Súľovský hrad. Výstup rozsadlinou je zabezpečený kovovým zábradlím.
-
-
Skalné mesto vo východnej časti hrebeňa Súľovských skál.
-
-
Na jednej z mnohých vyhliadkových miest hrebeňa Súľovských skál.
-
-
Obrovská skalná brána na žltej značke zo sedla Roháč – Čiakov do Súľova.
-
-
Obrovská skalná brána na žltej značke zo sedla Roháč – Čiakov do Súľova.
-
-
Chvíľka oddychu pred ústim skalnej rozsadliny ktorou sa vychádza do zo sedla Roháč – Čiakov do Súľova.
-
-
Skalné mesto vo východnej časti hrebeňa Súľovských skál.
-
-
Východná časť hrebeňa Súľovských skál.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Súľovské vrchy  / Súľov – Súľovský hrad - Roháč Čiakov /
                                   Fotogaléria – Súľovské vrchy  / Súľov – Roháč Čiakov /
                                   Fotogaléria – Hrady a zámky  S  až  Z   / Súľovský  hrad  /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
TOPlist