aktualizované: 02.07.2017 19:10:03

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

5. Baníckou stopou
                                     Dňa 2.02.2013 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                          Prechod Galmusom - Baníckou stopou.
 
 
Usporiadateľ :  Drevopil - Slovinky
 
                          ZUMBA - Spišiaková
 
Trasa akcie : Slovinky – Poráčska dolina – Sejková – Galmuská Tísina – Za horou – Kolinovce – Krompachy
 
Dĺžka trasy :  17 km         Prevýšenie : 350 m       Čas trasy podľa mapy:  5.30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacka, Muller, Čupaj, Čupajová, Miček, Gaľová, Gaľa, Mertinková, Mertinko
 
 
Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy  č.125             Turistický atlas list č.140                   
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname v starej baníckej obci Slovinky od ústredného smerovníka pri cintoríne  červenou značkou cez Poráčsku dolinu
smerom obec Poráč. Je zamračené počasie s nízkou oblačnosťou.  <<<   Obec Slovinky vznikla ako banícka osada na
pôvodnom gelnickom chotári. V prvej písomnej zmienke, kráľovskej listine kráľa Ľudovíta z roku 1368 sa prvýkrát spomínajú
Slovinky ako „Villa Abakuk“. Úryvok z dokumentu „Kráľovská listina kráľa Ľudovíta I.“ z roku 1368, kde sa prvý krát spomínajú
Slovinky ako „Villa Abakuk“ V 14. storočí patrila obec Richnavskému panstvu. V 15. storočí Zápoľskovcom. Po nich Thurzovcom,
neskôr Csakyovcom až do zrušenia poddanstva v roku 1848. Z roku 1460 pochádza dokument svedčiaci už o existencií dvoch
obcí s názvom „Zluwinkautraque“. Od roku 1550 sa v dokumentoch spomínajú Vyšné Slovinky – Zlowinka superior,
Felsewszlovinka a od roku 1555 aj Nižné Slovinky – Alsószlovinka. Obyvateľstvo Sloviniek tvorili väčšinou baníci, uhliari a
drevorubači. Čiastočne sa zaoberali aj roľníctvom a dobytkárstvom. V chotári Sloviniek sa v dávnej minulosti ťažilo
striebro a meď. Vlastná administratívna činnosť sa začala v Slovinkách už v 16. storočí. Svedčia o tom odtlačky pečatí
Nižných Sloviniek. Pečať si Vyšné Slovinky dali vyhotoviť v roku 1795. Na oboch pečatiach sú erbové znamenia s určitými
odlišnosťami. Vyšné a Nižné Slovinky sa po stáročia vyvíjali samostatne až do roku 1943 kedy sa znovu zlúčili. V 18. storočí
sa Slovinky preslávili aj oceliarskou hutou Sv. Mikuláš, ktorú vlastnili ťažiari zo spolku „Hornouhorských ťažiarov “. Kostol a
fara v Slovinkách existovali už v 14. storočí. Súčasný Grécko-katolícky kostol zasvätený „ Sv. Jurajovi“ bol postavený na
prelome 18. a 19. storočia. 30. júna v roku 1993 vyfáral z bane posledný vozík medenej rudy. Týmto sa skončila slávna
história dobývania rúd v Slovinkách. Pravoslávny chrám „Voznesenija hospodina“ bol postavený v roku 1996. >>>  Pustíme
sa červenou značkou smerom Poráčska dolina ktorá sa nám predstavuje ústim v tvare V. Vľavo lyžiarskym svahom začína
hrebeň ktorý končí pod Slovinskou skalou, vpravo začína hrebeň Galmusa Bielou skalou. Po vyjdení ulice na voľné
priestranstvo vľavo sa nachádza Pravoslávny chrám „Voznesenija hospodina“ bol postavený v roku 1996., po chvíli vpravo
sa nachádza kaplnka odkiaľ začína žltá značka smerom Biela skala, Spišské Vlachy. Prichádzame ku starej horárni vpravo,
kde je prezentácia bežeckej akcie. Lenže sme prišli skoro, organizátori  tu ešte neboli preto sme sa rozhodli pokračovať ďalej
a prezentovať sa až v cieli. Postupujeme tiahlymi lúkami v ústi Poráčskej doliny. Vpravo sa výrazne črtá profil južného
svahu hrebeňa Galmus. Pokračujeme asfaltom cestou pokrytou súvislým ľadom, prejdeme drevený most a vpravo za
Poráčskym potokom pri rybníku je postavená nová drevná budova v ktorej v lete bi mal fungovať nový bufet s občerstvení,
postaveným v peknom prostredí Poráčskej doliny, miesto pre prechádzky zo Sloviniek alebo bicyklom  z Krompách.
Po chvíli bude vpravo už nepoužívaná lesná škôlka, vľavo sa už ukazuje severný svah Slovinskej skaly, druhý drevený
most a za ním  začína posledná tiahlejšia lúka. Vpravo sa už ukazujú výrazné  skalné svahy NPR Červené skaly.
Odbočíme z červenej značky vpravo na lesnú cestu ktorá sa tiahne cez lúku do lesa. Cesta smerom na hrebeň je
vyznačená miestnym značením žlto – biele trojuholníky. Cesta už nie je zľadovatela, je pokrytá zamrznutým snehom.
Po ceste je upravená stopa pre účastníkov na bežkách pomocou snežného skútra.  Postupujeme lesnou cestou južným
svahom hrebeňa Galmus. Po chvíli prídeme na skládku dreva, kde zabočíme vľavo a pokračujeme cestou strmým
južným svahom, les je tu redší, vpravo hore sa nám začína ukazovať skalnaté zrázy južnej časti hrebeňa. Cesta po
chvíli začína kopírovať severnú hranicu NPR Červené skaly a zároveň aj kopíruje vrstevnice a preto cesta sa predlžuje
zachádzaním do malých bočných doliniek. V mieste kde cesta vyjde na malý hrebeň a zabočí prudko vpravo, pred
nami dole sa nachádzajú skalné svahy nad chatou Čierny Bocian. Cesta prechádza mladým borovicovým lesíkom
až vyústi na hrebeňovú cestu ktorou vedie modrá značka. Pustíme sa vpravo modrou značkou smerom k poľovníckej
chate Galmus. Po chvíli vľavo od cesty sú rozsiahle polomy ktoré umožňujú výhľady do Hornádskej kotliny, pohľad na
hrebeň Braniska a na tajomné a nepoznané Levočské vrchy. Postupne hrebeňom prídeme na dlhú lúku, v tretine lúky z 
oboch strán cesty sú dva prepadliny. Vchod do prepadliny vľavo bol zaistený drevenou výstužou a bolo možné sa dostať
pomocou lana do hlbín diery. Speleológovia zo Sloviniek v minulosti často zostupovali do diery kde robili prieskum.
Keď prestali prieskumy, vchod sa neudržiaval a časom sa zasypal. Prepadlina vpravo bola zasypaná zeminou. Postupom
času nastalo však uvoľnenie a na dne prepadliny sa vytvoril kolmý otvor do hlbín prepadliny. Odbočíme vľavo zo značky
smerom do lesa kde postupujeme neznačenou lesnou cestou. Je tu veľa snehu a preto postup je namáhavejší. Po
prejdení hrebeňa snehu už začína ubúdať a postup je menej  náročnejší. Zostupujeme cestou dole dosť strmým svahom
až schádzame do Jánskej dolina nad kaplnkou sv. Jána. Cestou dosť zľadovatelov pomaly prichádzame Za Horu, tu už
začalo pršať. Prichádzame na cestu pri zamrznutom jazere, zabočíme vľavo do novopostavenej chaty Sabínka kde je
cieľ Baníckej stopy. V chate sú už prvý účastníci Baníckej stopy ktorý ju absolvovali na bežkách. Guláš už bol navarený,
takže nám už nič nechýbalo len si dať guláš k tomu dobré čapované pivo, na počúvanie hrala country hudba. Čo so môže
turista viacej priať po absolvovaní prechádzky v lese. Posedíme si v útulných priestoroch zrubovej chaty kde bolo veľmi
príjemne, zaspievame si pri country muzike, niektorý si zatancujú. Po hodnom čase keď sa pomaly začína stmievať,
pokračujeme cestou smerom do Spišských Vlách. Pri smerovníku začína miestne značenie žlto – bielymi trojuholníkmi.
Po príchode na skládku dreva odbočíme vpravo lesnou cestou značenou miestnym značením. Po chvíli vyjdene z lesa na
lúku odtiaľ je pekný pohľad na časť Spišských Vlach v pozadí vľavo hrebeň Vysokých Tatier, v strede sa čnie najväčšia
travertínová kopa v strednej Európe – Dreveník,  vpravo najväčší hrad v strednej Európe Spišský hrad v pozadí tajomné a
 nepoznané Levočské vrchy, ale dnes výhľady z dôvodu zlého počasie boli dosť obmedzené.  Postupujeme okolo lesa,
pri podjazde popod železničnú trať je vidieť vrchol Sľubice. Po prejdení podjazdu sa vrátime naspäť k trati kde ďalej
pokračujeme ďalej okolo Hornádu / ktorý v týchto miestach oddeľuje hrebeň Braniska od hrebeňa Galmus / až prídeme
do Kolinoviec. <<< Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1312 ako Villa Colinii, neskôr premenovaná na Kolendorf alebo
Kolinfalva. V r. 1409 obec vtedy panujúci kráľ Žgmund, daroval fare Spišské Vlachy ako základinu slúženia každodennej svätej
omše ku cti sv. Jána Krstiteľa za kráľových rodičov. Vľavo na svahu postavený okolo roku 1830 klasicistický kostol  sv. Jána
Krstiteľa z Asisi. Išlo o stavbu sieňového typu s troma poľami pruskej klenby. Oltár v klasicistickom štýle s obrazom sv. Františka
z Asissi. Vpravo v strede novo postavený kostol. >>>  Opustime miestne značenie a dáme sa vľavo ulicou okolo Hornádu.
Na hlavnej ceste odbočíme vpravo zelenou značkou cestou smerom do Krompách. Pri starej benzínovej pumpy vľavo za
Hornádom pod svahom stojí budova prvej vodnej elektrárne na Slovensku postavenej v roku 1889. Na križovatke zabočíme
vpravo do centra mesta kde ukončíme trasu.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Centrum obce Slovinky opravené v rámci revitalizácie z Eurofondov.
-
-
V ústi Poráčskej doliny pri starej horárni, miesto prezentácie Baníckej stopy.
-
-
Červené skaly.
-
-
Interiér novopostavenej chaty Sabínka pri jazere Za Horou.
-
-
Interiér novopostavenej chaty Sabínka pri jazere Za Horou.
-
-
-
Posedenie na chate Sabinka po absolvovaní Baníckej stopy.
-
-
Na počúvanie hrá country skupina.
-
-
Účastníci Baníckej stopy.
-
-
Účastníci Baníckej stopy.
-
-
Na počúvanie hrá country spevák.
-
-
Príjemné prostredie, dobrá nálada, zábava pri hudbe.
-
-
Primátor Spišských Vlách, zástupkyňa starostu Slovinky, starosta Poráča, aj tieto obce a mesto sa majú
podieľať na organizovaní budúceho ročníka Baníckej stopy.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Krompachy / Slovinky - Poráčska dolina - Poráč  /
                                   Fotogaléria - Krompachy / Krompachy – Za horou – Olcnava  /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<      >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-

 

TOPlist