aktualizované: 13.11.2017 08:32:38

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

23. Zbojnícky hrad-Zlatá Baňa-Makovica
                                Dňa 17.08.2013 uskutočnil  som turistickú akciu.
 
                               Prechod Zbojníckym hradom a hradom Makovica.
 
 
Usporiadateľ :  Vlastná turistická akcia
 
Trasa akcie : Ruská Nová Ves – Zbojnícky hrad – Sedlo chata Fricka – Sigord – Zlatá Baňa –
 
                      Temný les – Hrad Makovica – Abranovce – Kokošovce – Sigord – Ruská Nová ves
 
Dĺžka trasy :  33.5   km         Prevýšenie :  950  m       Čas trasy podľa mapy: 9.30  hod
 
Účastníci  akcie - správca web stránky : Šlacký
                       
 
Turistická mapa SLANSKÉ VRCHY – Veľká Domaša  č. 116   Turistický atlas list č. 144
 
 
Popis trasy :
Trasu začínam červenou značkou od dolného kostola v obci Ruská Nová Ves. <<<  Názov Wyfalu bol paralelou slovenského
názvu Nová Ves. Alsowyfalu, Felsowyfalu sa vzťahuje na nižšiu a vyššiu časť sídliska v 15. a začiatkom 16. storočia. Názov
obce Soos Wyfalu vo význame Šóšovská Nová Ves, teda s priezviskom vlastníka, ju od polovice 16. storočia spoľahlivo
odlišuje od pôvodne totožných názvov Pečovskej Novej Vsi, Chminianskej Novej Vsi, Drienovskej Novej Vsi. Pôvodný názov
Nová Ves, ktorú zemepáni prekladali do maďarčiny vyjadril skutočnosť, že tunajšie sídlo, resp. dedina bola mladšia ako
susedné, západne ležiace dediny v priestore dnešného Solivaru. Nová Ves sa nespomína medzi dedinami Šóšovcov
v 13.a 14. storočí , o ktorých je viacero správ. Z toho je možné usúdiť, že vznikla až na prelome 14.a 15. storočia. Vybudovali
ju zaiste obyvatelia zo Solivaru aj prisťahovalci, medzi ktorými bolo niekoľko valaských rodín. Novoveské sedliacke
domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1427 zdanené od 16 port ( porta ako daňová jednotka predstavovala celú sedliacku
usadlosť, na ktorej v 14.a 15.storočí hospodárila jedna, avšak v 16.stor. jedna až štyri sedliacke domácnosti), takže Nová Ves
bola stredne veľkou dedinou. Aj okolo roku 1438 v oboch častiach dediny hospodárili sedliaci. Napriek schudobneniu sedliakov
zostala Nová Ves aj koncom 16. storočia stredne veľkou dedinou. Mala len poddanské obyvateľstvo. V roku 1688 dostala
obec mýto. Nová Ves v 15.-16.storočí nepretržite patrila Štósovcom. Neskôr sa majitelia pomerne často menili a v jednotlivých
obdobiach to boli roku 1608 Sóos, 1625 Sztankay, 1638 Sóos, 1661 Galambos, 1683 Kapy, 1726 Lónyay, 1744 Galambos,
1751 Sztankay. V 19.storočí mal majetok v obci erár Dessewffyovci. >>>  Prechádzam hlavnou ulicou obcou. Je veľmi pekné
slnečné počasie. Predo mnou z lesného svahu vyčnieva skalné bralo na ktorom stoja zvyšky Zbojníckeho hradu. Na hornom
konci obce vľavo stojí druhý kostol. Obec je pekne upravená. Z horného konca sa ponúka výhľad do Košickej kotliny. Po chvíli
stúpania lesom prichádzam k chodníku ktorý odbočuje zo značky na Zbojnícky hrad. Vystupujem krátkym chodníkom na
vrcholovú skalnú plošinu. <<<  Postavili ho pravdepodobne na prelome 13. a 14. storočia a v listinách sa uvádza pod
menom "castrum Sowar". Už pred ním existovali v oblasti Solivaru dva hrady, ktoré však veľmi skoro zanikli. Jeden stál na
vrchu Várhegy južne od Solivaru na ľavej strane rieky Torysy, druhý priamo v obci Solivar na návrší na mieste terajšieho
gotického Kostola. Oba zanikli takmer bez stopy, pravdepodobne už pred koncom 13.storočia a ich nástupcom sa stal hrad
Soľnohrad, ktorý dnes voláme aj Zbojnícky hrad a s pôvodným Soľnohradom v Solivare si ho zamieňa aj literatúra. Hrad
postavili na základe kráľovského povolenia z roku 1288 avšak minimálne o 10 rokov neskôr. Kráľ Ladislav daroval magistrovi
Jurajovi Bokšovi kráľovské dediny Sowar a Sopothok – Solivar a Soľnú Baňu a dovolil mu vystavať aj hrad. Juraj daroval v
roku 1298 časť majetku Hypolitovým synom Petrovi a Tomášovi, pričom Tomáša vyslal na vrch Tarkeau aby ho strážil a
nedovolil tam nikomu inému hrad vystavať. Hrad teda postavili až po roku 1298. Jeho staviteľom a prvým majiteľom bol teda
Juraj Bokš, ktorého potomci (od začiatku 14.stor. sa nazývali podľa hradu Soósovci) ho s prestávkami vlastnili až do roku 1670.
Hrad prežil mnoho vojen a bol veľa ráz poškodený. V roku 1552 ho obliehali a poškodili Prešovčania. Sotva ho opravili, keď
ho roku 1575 na rozkaz kráľa dobyl a demoloval kapitán Šarišského hradu, pretože Soósovci nechceli prepustiť soľné bane
kráľovskému eráru. Soósovci hrad však znovu renovovali, napriek tomu, že napokon v roku 1592 kráľovský erár súd vyhral a
dolovanie soli sa stalo kráľovským monopolom. Hrad potom obývali až do roku 1670, keď im ho pre účasť na Wesselényiho
sprisahaní skonfiškovala aj s majetkom uhorská komora. K zániku hradu došlo až roku 1715, keď ho podľa uznesenia snemu
zbúrali. Odvtedy chátra. >>>  Aj keď z hradu sa zachovalo veľmi málo múrov, výstup na hrad stojí za to. Z hradu je nádherná
vyhliadka na Košickú kotlinu, Prešov a okolie. Z hradu sa vrátim naspäť na červenú značku a pokračujem lesom na vrchol
Oltáre odkiaľ je obmedzený výhľad do okolia Prešova. Na hrebeni sa črtá niekoľko malých skalných partií. Schádzam do
sedla chata Fricka kde pokračujem modrou značkou do doliny Sigord. Značka pokračuje širokou lesnou cestou. Prezúvam
sa do turistických sandálov a cesta ubieha veselšie. V spodnej časti doliny vpravo od cesty sa nachádza lesná expozícia
venovaná lesnému škôlkarstvu, ktorá zobrazuje históriu lesného škôlkarstva. Na viacerých informačných tabuliach sú podané
stručne kompletné informácie o faune a flóre tunajšieho lesa. Tí ktorý navštívia Sigord mali bi si nájsť trochu času a pozrieť
si tú expozíciu. Schádzam dolinou a za chvíľku prichádzam k minerálnemu prameňu Šťavica, ktorý sa nachádza v katastri
obce Kokošovce a rekreačnej oblasti známej ako Sigord. Od smerovníka Sigord, Racová pokračujem v+avo zelenou značkou
smerom do obce Zlatá Baňa. Tento úsek trasy je trochu únavnejší lebo až do sedla Temný les bude pokračovať po asfaltovej
ceste. Prichádzam do obce Zlatá Baňa. <<<   Zlatá Baňa vznikla v chotári obce Lesíček v 2. polovici 18. storočia. Táto obec
sa prvýkrát písomne spomína v roku 1550. Samostatnosť získala v polovici 19. storočia. Neúspešné pokusy o ťažbu zlata v
rokoch 1730 – 1861 sa skončili vybudovaním erárneho podniku na ťažbu hliny a výrobu kachieľ, ktoré boli známe v celom
Rakúsko - Uhorsku. Pokračovaním baníckej činnosti bola ťažba antimónu. V katastri obce sa ťažil aj drahý opál. V centre
obce sa vyníma technická pamiatka postavená v rokoch 1819-1821 – KLAUZÚRA – priehradný múr bývalej umelej priehrady,
ktorý slúžil na zadržanie vody, za účelom splavovania dreva do Solivaru. >>>  Prechádzam obcou ktorá je úzka a postavená
okolo cesty. Vychádzam do sedla Temný les predo mnou na hrebeni sa týči stožiar vysielača Dubník. Vedľa cesty je
prístrešokkde si posedím a oddýchnem. Vrátim sa k smerovníku kde pokračujeme žltou značkou smerom do obci
Abramovce. Značka sleduje lesnú cestu, z cesty nie sú žiadne výhľady. Cesta prechádza niekoľkými otvorenými
priestranstvami, pokrytými trávnatým porastom. Prichádzam k smerovníku Bodoň ( Skaslný útvar ) pri ktorom odbočuje
chodník na hrad Makovica  ( Bodoň ).Chodník smeruje k samostatne stojacemu skalnému útvaru na hrebeni. Prístup na
vrchol je len zo severnej strany cez skalnúrozsadlinu. Vychádzam na vrchol skalnatej plošiny. <<<  Prvá zmienka o hrade
je, keď Comes Štefan v roku 1299 oznamuje, žeEgid a Andronik Jánovi synovia, obsadili hrad zvaný Makovica (Mokoycha)
patriaci Budunovým synom dedinu Puch, ktorá patrila Egidovi a Andronikovi. B. Varsik, ktorý hradu venoval značnú pozornosť, sa
domnieva, že hrad vybudoval Budun z Ploského, a preto vzniklo ajpomenovanie Budunov hrad (Bodonvára). Po vpáde Tatárov
do oblasti dolného toku rieky Torysa v roku 1285 ho ako refúgium pre svoju rodinu a po značnom poškodení, ktoré sa konštatovalo
v súdnom rozsudku z roku 1299, už Budunovi synovia neobnovili. Hradby teda podľa toho existoval len jedno desaťročie.
Koncom 13. storočia Ploské a celé oblasť potoka Brestová a jeho prítokov patrilaBudunovi a jeho synom. Pôvodné majetky
boli rozdelené po roku 1320, keď synovia budujú kúrie na svojich rodinných podieloch. Kráľ Žigmund Luxemburský daroval
v roku 1435 pod titulom novej donácie Žigmundovi, Martinovmu synovi z Ploského, kapitánoviBratislavského hradu, všetky
majetky jeho rodiny, pochádzajúce od predka Buduna. Je však otázkou, či by bola kráľovská kanceláriaoznačovala tieto majetky
ako príslušnosti hradu po jeho viac ako storočnom zániku. Pamiatky hmotnej kultúry získané pri zisťovacomvýskume svedčia
o tom, že hrad musel existovať i neskôr, t. j. po roku 1298. Hĺbkový výskum lokality by mohol spresniť nielen čas jejzániku,
ale i vzniku. Domnievame sa, že vznikla skôr, ako to tvrdí B. Varsik, a to okolo polovice 13. storočia. >>>  Na vrchole
skalného brala ktoré má takmer štvorcový pôdorys s rozmermi 52 x 50 m a tvorilo obytnú plochu hrádku. Na východnej strane
plošiny je jama ktorá je pozostatkom kruhovej kamennej veže. Na obvode plošiny je málo zreteľne črtajúce sa obvodové
opevnenie hradu na skalnom brale. Ak vystúpi na plošinu turista ktorý nevie o tom že tu bol niekedy hrad, ani nezistí že sa
nachádza na ploche hradu.  Chýba tu akákoľvek informácia o dávno zaniknutom hrade. Z plošiny schádzam naspäť na úpätie
skalného brala a pustím sa vpravo okolo skalnej steny. Prechádzam okolo veľmi pekných skalných stien. Skalne steny
využívajú horolezci, majú tu zriadenú nocľaháreň. Od smerovníka pokračujem žltou značkou stále lesom. Až pred obcou
je výhľad naZbojnícky hrad. Schádzam do obce Abranovce, kde končí žltá značka.. <<<  Pravdepodobne súvisí so slovom
obran,rep. obrana,kedy stará poloha obce mala obranný charakter. Je predpoklad, že pôvodné, staré Abranovce sa
nachádzali na vyvýšenej, preúčely obrany vhodnejšej lokalite, nad dnešnou dedinou, v mieste zvanom Dzeduchovské,
teda na mieste, kde bývali dedovia (šarišsky dzedove). Obec vznikla už v 13. storočí, najstaršia písomná zmienka pochádza
z roku 1320, keď patrila drienovským Abovcom. V 15. storočí bola majetkom Raslavicovcov, v 17. stor. patrila Segneyovcom,
Palffyovcom, Kapyovcom, v 18. stor. Nemesaányiovcom. V r. 1787 mala 39 domov a 236 obyvateľov, v r. 1828 44 domov
a 343 obyv. Stará ľudová architektúra sa zachovala len ojedinele, predstavovali ju obytné domy postavené z kameňa, slamy
a hliny, bez základou, s dvojosou fasádou a sedlovou strechou. Krytina bola typicky slamená. Pôvodné staré domy bol
i časom prestavané, na mnohých bola slamená krytina nahradená plechom alebo šindľom. >>>  Prechádzam malebnou
obcou učupenou na úpätí Oľšavského predhoria. Asfaltovou cestou pokračujem do obce Kokošovce. Cesta vedie zarastenými
už nepožívanými poľami. Kokošovce ležia v malebnom údolí okolo potoka Delňa uprostred mladého listnatého lesa.
<<<  Najstaršia písomná zmienka o obci Kokošovce je z roku 1272, kráľ Štefan V. daroval časť majetku šarišským
zemanom, okrem iných aj bratom Ilmovi a Otmarovi. Medzi vnukmi a pravnukmi zemana Ilmu sa v 14. storočí vyskytuje
aj priezvisko Kakasch, od ktorého bol odvodený aj nový názov obce. Najstarším jednoznačným dôkazom o usadených
valachoch Šarišskej stolici je z roku 1402. Vtedy zemania z Kokošoviec protestovali proti Šóšovcom, ktorí údajne usadil
i valachov v chotári Kokošoviec, pričom zaiste črieda oviec valachov nepochybne z Ruskej Novej Vsi spásla obilné porasty
v chotári Kokošoviec. Pôvodný názov Delnafeu, resp. Delne (starosloviensky výraz děl označuje horu) bol odvodený od rieky,
ktorá obcou preteká. Miestni obyvatelia sa živili povozníctvom (vozili soľ z neďalekého Solivaru po stredoeurópskych
cestách), drevorubačstvom, roľníctvom a časť ich pracovala pri dobývaní soli v neďalekej soľnej bani. Obecná pečať
pochádza z konca 18., resp. 19. storočia. Odtlačok nedatovaného tapária z uvedeného obdobia je uložený v zbierke
mestských a obecných pečatí v Krajinskom archíve v Budapešti. Na pečati s kruhopisom SIG.(illum) POS.(sessionis)
KAKASFALVA (pečať obce Kokošovce) je vyobrazený na pôde stojací kohút-hlucháň. Autentickosť a výstižnosť tohto
symbolu bola rozhodujúcim faktorom pri tvorbe obecného erbu. Pôvodný symbol obce bol doplnený o dva dubové listy,
keďže dub z tejto lokality je známy v botanickej obci nielen v Európe, ale aj vo svete.  >>>  Pozriem si miestny kostol
a hlavnou ulicou sa pustím hore obcou smerom na obec Zlatá Baňa. Za obcou sa nachádza vpravo vodná nádrž Kokošovce.
Po chvíli nad cestou počuť hudbu, zabočil som k hudbe až som prišiel na prírodné kúpalisko Sigord. Pekne upravené
kúpalisko s detskými ihriskami a občerstvením. Súčasťou kúpaliska je aj Vitálny svet. Pokračujem cestou až k smerovníku
Hradová, kde pokračujem vľavo zelenou značkou smerom do Ruskej Novej Vsi. Chodník vedie nenáročným lesom, vhodn
ý aj na cyklistiku. Prichádzam do Ruskej Novej Vsi kde ukončím trasu.  
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Hlavná ulica obcou Ruská Nová Ves.
-
-
Vstupná brána do Zbojníckeho hradu.
-
-
Mesto Prešov pohľad zo Zbojníckeho hradu.
-
-
Na Zbojníckom hrade.
-
-
Expozícia lesného škôlkarstva v časti Štavica ako súčasť lesného cykloturistického náučného chodníka.
-
-
Smerovník v obci Zlatá Baňa.
-
-
Kostol v obci Zlatá Baňa.
-
-
Smerovník v sedle Temný les.
-
-
Sedlo Temný les v pozadí sa vypína vrchol Šimonka.
-
-
Smerovník pod hradom Bodoň.
-
-
Plošina na vrcholu skalného brala kde stál hrad Makovica ( Bodoň ).
-
-
Skalné steny vrcholu Bodoň na ktorom bol postavený hrad Makovica ( Bodoň ).
-
-
Kostolík v obci Abranovce.
-
-
Kostol v obci Kokošovce.
-
-
Vodná nádrž Kokošovce.
-
-
Letné kúpalisko Sigord.
-
-
Smerovník v časti Hradová.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Slanské vrchy / Zbojnícky hrad – Zlatá Baňa - Makovica /
                                   Fotogaléria – Hrady a zámky / Makovica /
                                   Fotogaléria – Hrady a zámky / Zbojnícky hrad /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
TOPlist